Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Michaela Malíčková | 19.10.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Príjemná spomienka na veľmi nepríjemné časy

Blank

Dnes už celá jedna generácia vie o komunizme len z rozprávania, nezažila na vlastnej koži prísľub lepších zajtrajškov ťažko vybojovanej a chránenej socialistickej spoločnosti. A dokonca aj tí, čo zažili, si už len ťažko vybavujú rady takmer na všetko toaletným papierom počnúc, mandarínkami a banánmi na Vianoce končiac. Všetci spoločne pomaly, ale isto zabúdame, čo všetko sme nemohli a museli. Stále je menej tých, ktorí v žiadnom prípade nezabudnú. Stále pribúda tých, ktorým nepripadá dôležité spomínať a pamätať si.

Nemecký bolestne humorný film Goodbye, Lenin! je jedným z projektov, ktorý sa vyrovnáva s komunistickou minulosťou odľahčeným až láskavým spôsobom. Odľahčenosť dopriali autori reáliám východonemeckého komunizmu, láskavosť ľudským slabostiam. Napriek tomu, že má film nádych nostalgie, nie je slepý voči nezmyselnosti režimu, ktorého rozpad zaznamenáva.

o-lenin2
Spolu s hlavným hrdinom Alexom máme možnosť sledovať, ako vyzerala ohlupujúca každodennosť berlínskej rodiny na východnej strane múru. Štvorčlenná rodina sa rozpadá, keď otec emigruje na Západ a matka ostáva s dvoma školopovinnými deťmi sama. Po niekoľkotýždňovom zrútení zmobilizuje svoje sily a vášnivo sa začne podieľať na budovaní ideálnej podoby socializmu. Jej posadnutosť je slepá a my tušíme, že na začiatku nie je ani tak presvedčenie ako skôr osobné motivácie. Potreba niečím sa naplno zamestnať, kompenzovať stratu lásky a partnera, možno trocha vzbury, pomsty alebo pocitu viny. Alexova rodina je veľavravnou vzorkou. On so sestrou berú absurdnosť socialistického zriadenia ako samozrejmosť. Nič iné ako totalitu nepoznajú, len s pribúdajúcimi rokmi začínajú pociťovať vnútornú nespokojnosť, ktorá u Alexa vyvrcholí účasťou na verejnej demonštrácii proti režimu. Otec, odmietajúci vstúpiť do strany, má problémy v práci a rozhodne sa to riešiť tak ako v tom čaše mnohí, únikom. Matka prechádza dvoma fázami. Spočiatku je, tak ako väčšina, jednoducho v tom, necháva sa niesť prúdom bez zasahovania. Neúspech v osobnom živote ju však vyburcuje k neprehliadnuteľným spoločensky prospešným výkonom. V takejto atmosfére sa NDR prepracúva až k svojmu 40. výročiu, Alex k demonštrácii a jeho matka k infarktu, keď to zistí. Následne upadá do kómy a celých osem mesiacov sa totálna zmena politického zriadenia deje bez jej vedomia. Po precitnutí potrebuje starostlivosť a ochranu. Alex pre ňu buduje komorné súkromné simulakrum – falošnú bublinu v útrobách panelákového bytu, v ktorej by mohla žiť tak ako predtým.

o-lenin3

Čim je matke lepšie, tým je to náročnejšie. Už netúži len po nakladaných uhorkách a mocca káve, ktoré v postkomunistických obchodoch zmizli z regálov, už sa chce aj rozptyľovať televíziou. Alex prelieva kompóty, prekladá uhorky, presýpa kávu. Spolu s kamarátom skladajú koláže zo starých televíznych záznamov a vytvárajú fiktívne spravodajstvá, ktoré by vysvetľovali podivné udalosti, ktoré matka občas zazrie cez okno zo svojej postele. Bublina takmer praskne, keď sa matka rozhodne zistiť, ako ďaleko ju jej oddýchnuté nohy odnesú. Parkovisko a ulica plné zahraničných aut, reklamy na Coca-Colu, Ikea a Lenin, ktorého odváža helikoptéra, do kontextu spokojne a pokojne sa rozvíjajúceho socializmu priveľmi nezapadajú. Alex je však veľký a zručný mystifikátor a matka sa evidentne poddáva ilúziám veľmi rada. Má v tom koniec koncov dlhoročnú prax. Ktosi raz označil Alexovu konštrukciu za simulakrum lásky. Tá je však len jednou z mnohých emócií, ktoré motivujú konanie postáv a možno práve preto sú pre nás postavy príbehu zrozumiteľné, i keď všetko okolo nich je nemálo absurdné.

Alexova optika robí filmové rozprávanie chvíľami veselým, chvíľami bôľnym. Príbeh jeho dozrievania samozrejme dokresľuje veľká láska a neprekvapí, že vyvolenou je mladunká sestrička Lara, ktorá prišla do Berlína na výmenný pobyt zo sovietskych krajín. Prostredníctvom nej tak môže nadšenie z rozkladu NDR vychutnávať aj najväčšia komunistická veľmoc.

Good Bye, Lenin! je príjemne namiešaný koktail – na nekonvenčnej zápletke nápadito postavený príbeh, prijateľne skreslená podoba spoločensko-politického zázemia pred aj po páde berlínskeho múru, citlivý náčrt postáv, ironické komentáre a silné obrazy, v ktorých sa stretá zmysel pre dokumentárnosť so záľubou v absurdne.

Popri nadšených ohlasoch sa nájdu aj také, ktorým nostalgia rozprávania prekáža. Vyplýva z nej vraj zhovievavosť, ktorá nebude v súvislosti s komunizmom nikdy na mieste. Good Bye, Lenin! však nie je film zhovievavý k režimu. Snaží sa len porozumieť tomu, prečo dokážeme byť zhovievaví k ľuďom, ktorých milujeme.

o-lenin-pla

Good Bye, Lenin! Nemecko 2003, 121 min.
Réžia: Wolfgang Becker
Scenár: Wolfgang Becker, Bernd Lichtenberg
Kamera: Martin Kukula
Hudba: Yann Tiersen
Hrajú: Daniel Brühl – Alex, Katrin Sassová – matka, Chulpan Khamatová – Lara, Maria Simonová – Ariane, Florian Lukas – Denis  
Oficiálna stránka filmu: http://www.good-bye-lenin.de/intro.php



Michaela Malíčková  viac od autora »
Vaše reakcie [1]
:: Súvisiace reklamné odkazy