Ovca, čo kladie nepríjemné otázky

27. 2. 1997 bol v časopise Nature publikovaný článok, opisujúci úspešné klonovanie dospelej ovce. Ovca dostala meno Dolly a vstúpila do dejín a bulvárnych časopisov. Klon je presná genetická kópia originálu – teda jadrá buniek klonu obsahujú rovnakú DNA ako jadrá buniek predlohy. Prelomové na Dolly bolo to, že bola prvým klonom dospelého cicavca. Dospelé bunky sú – na rozdiel od embryonálnych – špecializované a časť génov v ich DNA je v tzv. uspatom stave. Pred Dolly sme mohli iba hádať, či sa dajú znovu zobudiť, Dolly potvrdila, že áno. Úspech tímu škótskeho vedca Iana Wilmuta otvoril cestu klonovaniu ďalších cicavcov. Od roku 1997 sa to podarilo s viac než desiatimi druhmi, okrem rôznych kopytníkov i s mačkou a psom. Raz sa podarí klonovať aj človeka. V roku 2005 juhokórejský vedec Woo Suk Hwang vyhlásil, že sa mu to už podarilo. Vtedy išlo o klonovanie, ktoré sa zvykne nazývať terapeutickým. Pri ňom tiež vzniká zárodok klonu – genetickej kópie dospelého človeka. Na to, aby z neho bol živý klon, bolo by ho treba vložiť do maternice. To Hwang neurobil. Ešte kým by sa bunky zárodku začali diferencovať na bunky budúcich orgánov, pokúsil sa získať z nich kultúry embryonálnych kmeňových buniek. Vraj ich získal 11. Minulý rok bublina spľasla. Vo svojich prácach podvádzal. Ale aj tak sa on i ďalšie laboratóriá dostali dosť ďaleko a v priebehu niekoľkých rokov môžeme očakávať prvý úspech, prvého klonovaného človeka.

Rozdiel medzi reprodukčným a terapeutickým klonovaním je len v úmysle
Téma klonovania je citlivá. Väčšina ľudí sa zhodne na tom, že rozmnožovať ľudí klonovaním je čosi, čo naozaj nechceme, či už z hľadiska abstraktného etického systému alebo len tak, intuitívne. Reprodukčné klonovanie asi bude vo väčšine štátov ešte dlho zakázané. Terapeutické klonovanie získava čoraz väčšiu podporu. Sme presvedčení, že embryonálne kmeňové bunky môžu liečiť ťažké degeneratívne ochorenia. Dnes ešte nie sú, ale o niekoľko rokov asi budú pomáhať pacientom s Parkinsonovou chorobou, infarktom, cukrovkou alebo s poškodením miechy. A ak pochádzajú z klonu pacienta, nemôžu vyvolať imunitnú reakciu. Momentálne diskusie smerujú k rozhodnutiu: terapeutické klonovanie áno, reprodukčné nie. Rozdiel oboch klonovacích techník však nie je jednoznačný. Pri oboch získavame zdravé, vývojaschopné embryo. Líšia sa úmyslom, s akým celú procedúru robíme. A deklarovaný úmysel môžeme v tom okamihu, keď bude klonované embryo pripravené na izoláciu kmeňových buniek, zmeniť.

Výroba klonovaných zvierat je sporná a príšerne drahá
Striktne vzaté, výroba akýchkoľvek klonovaných zvierat je eticky sporná. Spôsobuje im utrpenie, ktoré ťažko obhájiť ako užitočné. Metóda je totiž málo účinná a na jeden zdravo narodený klon pripadajú desiatky nevydarených pokusov. Klon má síce rovnaké gény ako jeho predloha, ale tie nemusia byť aktívne v rovnakom štádiu vývoja. Rozdielne časovanie zapínania a vypínania génov môže byť príčinou rôznych komplikácií. Zárodky sú často priveľké na to, aby ich náhradná matka mohla donosiť. Mnohé zahynú ešte pred narodením alebo krátko po ňom. Alebo majú také výrazné zdravotné problémy, že ich treba utratiť.

Nie je celkom jasné, aký prospech má klonovanie dospelých živočíchov priniesť, aby sprievodné negatíva vyvážil. Ako metóda chovu úžitkových zvierat bude sotva širšie použiteľné. Napríklad už preto, lebo je veľmi drahé. Cena klonovaného kusu hovädzieho dobytka alebo prasaťa je viac než 20-krát vyššia ako cena tradične chovaného. Najďalej sa v chove klonovaných zvierat dostali USA. Tam je dnes asi 200 klonovaných prasiat a asi 600 kusov klonovaného hovädzieho dobytka. Celkovo farmári v USA chovajú desiatky miliónov kusov. Ako bežné produkčné zvieratá na mäso alebo mlieko sa klony očividne nehodia. Pre prax by mohlo byť využiteľné klonovanie vynikajúcich chovných kusov, cena ktorých je vysoká aj pri tradičnom chove. A k tomu sa práve teraz v USA otvárajú dvere. Tesne pred koncom minulého roka, 28. decembra, ich Úrad pre registráciu potravín a liekov zverejnil predbežnú analýzu rizika, v ktorej vyhlasuje mäso a mlieko z klonovaného hovädzieho dobytka, prasiat a kôz za prakticky nerozoznateľné od mäsa a mlieka zvierat chovaných tradične. Teraz môže verejnosť 90 dní vznášať námietky, ale je veľmi pravdepodobné, že návrh bude schválený a obchod s klonovanými zvieratami sa bude môcť rozbehnúť. Sotvakto však skúsi predať či kúpiť steak z kravy, ktorá stojí 15 000 dolárov. Do obchodov sa asi dostane mäso a mlieko potomkov klonovaných elitných plemenných kúskov.

Klonovanie zvierat nie, geneticky modifikované potraviny áno?
Zaujímavé je, že podľa najnovšieho prieskumu 64 % občanov USA s klonovaním zvierat nesúhlasí. Voči geneticky modifikovaným plodinám podobné zábrany nemajú. Klonovanie pritom nie je genetickou modifikáciou – klon neobsahuje žiadny pridaný alebo zmenený genetický materiál. Ľuďom však prekáža, že sa ním zvieratám ubližuje. A navyše, mnohí v ňom vidia dláždenie cesty ku klonovaniu ľudí. A s ním dnes ešte stále väčšina nesúhlasí.