Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: František Gyárfáš | 15.1.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Hranica medzi jednoduchým a banálnym

Blank

Niekedy ma okolnosti nútia uvažovať o hranici oddeľujúcej jednoduché od banálneho. Pokúšam sa objaviť jemnú, temer nebadateľnú líniu medzi mocným účinkom obyčajného príbehu a jedom slaboduchej konštrukcie. Žiaľ, a možno na šťastie, neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by jasne odlíšilo umenie od gýča.

Poznáme príklady, ktoré sa k sebe túlia ako dvojičky, a predsa nemôžu byť od seba vzdialenejšie. Stačí siahnuť po Beatles a ich našťastie skromnej filmografii. Nakrútili dva hrané celovečerné filmy (ak nepočítame Magický trip a dokument jedného rozkladu). Ťažký deň aj Help sú v mnohom podobné. V oboch hrajú The Beatles infantilných boybandov, nerozumejúcich korumpujúcim dôsledkom vlastnej slávy. A predsa, Ťažký deň je prosté a účinné kino. Miestopis jednej umeleckej explózie. Help je ničím neospravedlniteľný gýč. Tí istí štyria mládenci. Tie isté situačné, detinské, drzé žartíky. Ta istá nádherná hudba. Rovnaký režisér. A medzi filmami priepasť.

 

Mladosť je skvelý vynález evolúcie. Nielenže je slovo mladý synonymom pre krásny. Mladý človek má aj najviac nápadov, necenzurovaných vedomosťami či strachom z definitívy zlyhania. Nepodarí sa? Nevadí. V mladosti žiaden pokus nie je posledný.

O jedinečnosti mladosti, o odvahe skúšať, o oceáne možností je mladý, neuveriteľne lacný írsky film Once. Film balansuje na hranici medzi úprimnosťou a simplexnosťou.

Hlavnou postavou je mladík. Žije doma s otcom, hrá na ulici na gitare, skladá smutnokrásne pesničky a dúfa, že sú dobré. Vlastne on vie, že sú dobré. Bez tejto istoty sa nedá zvládnuť vstup predným vchodom. Mladík, ako skoro každý, má za sebou sklamanie z lásky. Miluje ju, ale ona ho podviedla a teraz žije ďaleko v Londýne. On spieva o ich pobabranej láske a z pesničiek sa dozvedá, kým vlastne je.

Dievča predáva na ulici kvety. Už dávno to nie je povolanie pre Pygmalion, ale zamestnanie pre začínajúcich gastarbeiterov. Kým si nájdu niečo lepšie, utierať v domácnostiach prach, napríklad. Dievča je Češka. To, že žije v Írsku, je produkt modernej európskej osmózy. Je vzdelaná, sebavedomá a krásna. Hrá na klavíri Mendelssona a nádherne spieva. Doma by mohla byť niekým iným. Ale je v Írsku a hľadá si prácu. Rozhodnutie, čo so životom, zatiaľ odkladá.

Obaja sú zrelí pre lásku. Na krku majú neúspešné, nedoriešené vzťahy, ktoré z nedostatku inej príležitosti ešte nedokázali odstrihnúť. Takých filmov sme videli tony. Bývajú krásne, pretože zrod lásky je magický. Ale sú aj jednoduché, často príliš. Hranica medzi gýčom a lovestory leží v ich akejsi vnútornej pravdivosti, v schopnosti uveriť. A v neposlednom rade v chémii: tí dvaja musia spolu ladiť. A musia ladiť s nami.

 

Film Once má pre nás špeciálny bonus k dobru: dievčina je naša krajanka, Češka. Tisíce mladých Češiek, Sloveniek, Poliek a podobne ich mužských náprotivkov prichádza denne do Londýna či Dublinu, aby klesli na úplné dno sociálneho rebríčka a vyskúšali si, čo v nich je. Naučili sa byť len samými sebou. Ich jediná sociálna sieť sú ich dve ruky a ochota baťovsky začať od nuly.

Mladí Íri sú z nás rozpačití, ako my z Moldavcov. Sami si ešte pamätajú vynútený cestovateľský gén. Civilizačný clash ich netrápi. Veď prečo by aj? Mladá Češka vyznáva ich Boha, hovorí ich jazykom, oblieka sa ako oni, miluje tú istú hudbu a vyzerá skoro rovnako. Iba musí predávať kvety na ulici. Ale to sa veľmi nelíši od ich vlastných osudov.

Jeden z dvoch kľúčov k úspechu filmu Once je tento dialóg:

What`s the Czech for "Do you love him"?

„Miluješ ho?“

So. „Miluješ ho?“

„Miluji Tebe.“

On a s ním všetci diváci sveta nerozumejú jej odpovedi. My rozumieme práve jej. Ak vás tá veta dostala, film sa vám bude páčiť. To je presne jeho hĺbka.

Druhý stimul filmu sú pesničky. Film Once je v prvom rade o muzike. Trpí viacerými chorobami hudobných biopicov, ale aj ich silou. Pokiaľ to dokážem posúdiť, pesničky sú dobré. Snáď až príliš dobré pre decká, ktoré sú prvý raz na pár hodín v štúdiu. Ale to už patrí k tomuto žánru.

Mladíka hrá Glen Hansard, autor a spevák všetkých pesničiek. Dievča hrá sebavedome, nesmierne civilne a šarmantne Markéta Irglová, hudobníčka, ktorá hrá s Hansardom od svojich 13 rokov.

Trochu problematický je strih. Film v sebe obsahuje niekoľko prakticky celých pesničiek, niektoré aj viackrát. Divák má čas uvedomiť si, aké je to dlhé sledovať tri minúty niekoho spievať pesničku. Ako sa to prieči filmovému tempu. Trochu to navodzuje atmosféru bezradnosti inak príjemnej réžie Johna Carneya, bývalého spoluhráča Glena Hansarda zo skupiny The Frames.

Napriek tomu sa prikláňam k názoru, že film balansuje na tej lepšej strane. Je láskavý, neuráža dobrý vkus, alebo aspoň ho neuráža príliš. Pravdepodobne sa nestane klenotom, ale pár dní si budete jeho pesničky pospevovať. A to nie je málo.

Once, Once. Írsko 2007, kino, 85 min.

Réžia: John Carney
Scenár: John Carney
Kamera: Tim Fleming
Hudba: Glen Hansard, Markéta Irglová
Hrajú: Glen Hansard – mladík, Markéta Irglová – dievča, Hugh Walsh – bubeník, Gerarg Hendrick – gitarista, Alaistair Foley – basák
Oficiálna stránka filmu: http://www.foxsearchlight.com/once/



František Gyárfáš  viac od autora »
Vaše reakcie [5]
:: Súvisiace reklamné odkazy