V znamení komiksu!

o-sincity

V polovici augusta, hoci leto formálne vrcholilo, sa zdalo samo toto označenie prázdnym pojmom. Aspoň podľa počasia. Dážď a zima, za ktoré by sa nehanbila ani skorá jeseň. Kúpať sa veľmi nedalo, opaľovať už vôbec nie, aspoň že sa dalo zájsť do kina. Bolo na čo? Ale hej, dva letné filmové mesiace priniesli do našich kín hneď niekoľko filmových premiér, na ktoré sa oplatí spomenúť, niekoľko filmov, ktoré sa oplatí vidieť a možno dokonca jeden, ktorý má reálnu šancu zapísať sa do análov svetovej kinematografie ako čosi vskutku výnimočné.

 Hoci mala filmová adaptácia prvých troch komiksov Franka Millera zo série Sin City svetovú premiéru už kedysi v apríli, slovenský divák si musel počkať až na druhú polovicu júla. Odhliadnuc od faktu, že informovaná menšina už film v čase jeho uvedenia na Slovensku dávno videla, veď na internete sa prvé screenery objavili pár hodín po svetovej premiére, na Sin City: Mesto hriechu (Frank Miller´s Sin City, 2005) sa do kina určite oplatilo a oplatí zájsť. Veľké plátno a dobrý zvuk tomu filmu vyslovene svedčia. Režisérovi Robertovi Rodriguezovi, ktorý si sfilmovanie Sin City v pravom zmysle vydupal sa podarilo vystúpiť zo svojho vlastného tieňa. Sin City je nielen výtvarne krásny film, ale podarilo sa mu vo výraznej čiernobielej štylizácii (s občasným koketovaním s výraznou kontrastnou farebnosťou) oživiť veľké a možno už dávno zabudnuté témy. Rytierstvo, česť, pomsta, sebaobetovanie. Vnímať Sin City len ako oslavu samoúčelného hyperbolizovaného násilia by bola veľká chyba, lebo ten komiks a ten film sú o čomsi celkom inom. V meste, v ktorom sú zákon, právo a poriadok už len prázdne pojmy sa nedá dôstojne, ľudsky prežiť. Zmysel má len dokonaná pomsta ignorujúca následky. Sin City je majstrovským dielom číreho filmárskeho nadšenia, Rodriguez kvôli jeho realizácii dokonca vystúpil z odborového zväzu amerických filmových režisérov, ale to len kvôli tomu, aby film spolu s ním mohol spolurežírovať sám autor predlohy, Frank Miller. Oplatilo sa, Sin City nesie Millerov rukopis minimálne v rovnakej miere, ako rukopis Rodriguezov. A aby tých režisérov nebolo málo, jednu scénu zo Sin City režíroval za symbolický jednodolárový honorár Quentin Tarantino. Vznikol tak film, ktorý môžeme takmer bez výhrad označiť za vôbec najpresvedčivejšiu a výrazovo najsilnejšiu adaptáciu poetiky komiksu na filmové plátno.

Čosi podobné, aj keď menej presvedčivo, sa podarilo režisérovi Christopherovi Nolanovi vo filme Batman začína (Batman Begins, USA 2005), ktorý mal slovenskú premiéru tiež v júli. Nolan sa vrátil na samotný začiatok Batmanovského mýtu, aby predstavil chlapíka, čo sa oblieka do netopiereho kostýmu a po nociach sa poneviera mestom Gotham, bojujúc so zločinom, z tej jeho civilnejšej, ľudskej stránky. Scenár, vychádzajúci predovšetkým z batmanovského comics booku Batman: Year One, sa Nolanovi podarilo pretransformovať do dynamického akčného veľkofilmu, ktorý na jednej strane ctí ducha predlohy a na druhej zodpovedá aktuálnym možnostiam a trendom súčasného filmového jazyka. Hlavným hrdinom ešte nie je neohrozený Batman, ale hľadajúci, tápajúci a zraniteľný Bruce Wayne, pomstiteľ, začiatočník. Nolan svojim režisérskym vstupom do batmanovského filmového sveta odstránil väčšinu škôd, ktoré napáchal jeho predchodca Joel Schumacher a hoci divákom predstavil tak trochu iného Batmana ako Tim Burton, režisér dvoch dosiaľ neprekonaných filmových batmanovských adaptácií, jeho verzia Batmana znesie aj náročnejšie kritériá, než také ako kladieme na obyčajnú prvoplánovú filmovú zábavu.

Keď sme pri Timovi Burtonovi, je to práve on, čo slovenským divákom v lete ponúkol v premiére svoj ďalší „burtonovský“ filmový opus. Je ním rovnomenná adaptácia populárnej detskej knižky Roalda Dahla Charlie a továreň na čokoládu (Charlie and the Chocolate Factory, USA / Veľká Británia / Austrália 2005), ktorá sa v našej domovine začala premietať v polovici augusta. Burton v sebe nezaprel jedného z najoriginálnejších režisérov súčasnosti a dosť temný ale stále detský príbeh pretavil do vizuálne nesmierne atraktívneho filmu, v ktorom to len tak žiari výraznými gýčovitými farbami. Výprava je vôbec v Burtonovych filmoch veľmi dôležitá, práve ona je totiž nositeľkou atmosféry. Príbeh chlapca z chudobných pomerov, skrátka socky, ktorý vyhral vstupenku do továrne na čokoládu zvláštneho tajomného pána Wonka plynie svižne je plný bizarných obrazov, ak keď aj chvíľkami môže pôsobiť až príliš sladko, nikdy neskĺza do lacnej infantilnosti. Pobaví spoľahlivo detváky, čo môžu aj troška temnejšie rozprávky a rodičov s nimi, ale na film sa dá zájsť a zmysluplne sa baviť aj ignorujúc jeho detský rozmer.

Posledným filmom, z letnej ponuky, ktorý by ste si rozhodne nemali nechať ujsť je vynikajúca akčno-manželská komédia režiséra Douga Limana Mr. & Mrs. Smith (Mr. & Mrs. Smith, USA 2005), uvedená do našich kín tiež v auguste. Brad Pitt a Angelina Jolieová, on a ona, manželia, zhodou okolností pracujúci v rovnakej branži, po piatich, alebo šiestich rokoch manželstva. Trpia krízou, nezvyčajné je len to, že obaja, bez toho, aby to o sebe tušili, pracujú ako elitní zabijaci, nájomní vrahovia. Akoby ich manželské problémy nestačili, situáciu zamotá aj fakt, že obaja dostanú zákazku na smrť toho druhého. Akčné scény predstavujú veľmi vysoký súčasný štandard, čo z filmu robí výnimočnú zábavu, sú výborne napísané dialógy glosujúce aktuálnu situáciu znesváreného manželského páru a herecké obsadenie. Pitt a Jolieová sú vedľa seba ešte viac šik ako zvyčajne, a keď to medzi nimi začne iskriť, smiechu sa nezdržíte. To, čo spočiatku vyzeralo ako ďalší zbytočný príspevok na tému ona a ona v problémoch, sa hneď od úvodnej scény v poradni začne plynulo meniť na aktuálnejšiu a za vlasy pritiahnutejšiu verziu klasickej Vojny Rosseovcov. Výborne.

Leto nebolo bohvieaké, aspoň že v kine stálo za to.   

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [5]

:: Súvisiace reklamné odkazy