Chlieb vynašli muži

Pre toto svoje tvrdenie nemám žiadny priamy dôkaz, no tých nepriamych si vymyslím, koľko len chcete. Otcom každého vynálezu je náhoda, matkou potreba. A kto už v prvotnopospolnej komunite mohol potrebovať kompaktnú, ľahko prenosnú a koncentrovanú potravinu? Ženy žuvajúce zvieracie kožky pri strážení ohňa, alebo muži, lovci a zberači? Ak ho aj nevymysleli sami, určite od nich vzišla spoločenská objednávka. Severoamerickí Indiáni sú jasní. Tí si do akcie nosili pemikán. Neviete, čo to je? Práškový bielkovinový koncentrát, v podstate sušené a drvené bizónie mäsko. Veľmi praktický zdroj živín na lovecké a bojové výpravy. V našich zemepisných šírkach túto úlohu zrejme spĺňal chlebík.

V dnešných časoch sa domáci chlieb stáva nielen imidžovou záležitosťou, ale aj aspektom zdravej výživy. Chlieb je základná potravina, s ktorou viac či menej počíta každý systém zdravého stravovania. Iste ste v slabej chvíli zvažovania svojej životosprávy začali v regáloch obchodných reťazcov pátrať po čo najtmavšom a najdrsnejšom bochníku. Je to len ilúzia. Ani tieto chlebovinové produkty nie sú také zdravé, ako sa tvária. Väčšinou sú to výrobky z bielej múky a za svoju tmavú farbu vďačia prídavku kakaa. A to už vôbec nehovorím o rôznych éčkach, v odbornej reči stabilizátoroch, emulgátoroch, konzervačných látkach a farbivách. K tomuto poznaniu sa dá dopátrať lúštením drobných písmeniek na obale. Alebo máte za manželku mikrobiologičku, ktorá vám to povie hneď.

Čo teda chceme? Jesť zdravý chlieb. A piecť si ho sami, aby sme ním mohli ohurovať svojich spolustolovníkov(-čky). Pátraním po slovenskom webe na tému pečenie chleba som dospel k zaujímavému poznatku. Muži pečú chlieb z frajeriny, ženy z nutnosti. Väčšinou sú to mamy detičiek trpiacich celiakiou. Len sa pozrite sem. Nuž teda, páni. Ak máme dosiahnuť slušné výsledky s minimálnou námahou, iste tušíte, že skončíme pri domácich pekárňach. Kým sa tam dostaneme, skúste si len tak pokusne napiecť chlieb tradičnou metódou, napríklad tento. Nech vám papagáj pomáha.

Natieracie rybičky
Až raz napečieme skvelý chlebík, bude vhodné natrieť naň niečo rovnako chutné. V každej časti rozprávania o chlebe a chlebárňach sa preto naučíme pripraviť nejakú dobrú nátierku. Začnime niečím veľmi ľahkým: rybičkovou nátierkou.

Presné odmeriavanie prísad v kuchyni je doménou žien. Muži pripravujú jedlo intuitívne. Pokiaľ to nebude nutné, ani odo mňa sa presných dávok nedočkáte.

Otvorte si konzervu rybičiek. Sardiniek, sleďov alebo šprotov vo vlastnej alebo rajčinovej šťave. Menej vhodný je tuniak. Vyklopte obsah konzervy do misky a roztlačte. Pridajte rovnaké množstvo masla alebo rastlinného margarínu a rozmiešajte s rybičkami na homogénnu masu. S margarínom je ľahšia práca, klasické maslo je dobré pred vmiešaním povoziť pár sekúnd v mikrovlnke. Ďalej pridáme trochu horčice, ktorá dodá nátierke krémovitejšiu konzistenciu. Vyhovuje plnotučná horčica, milovníci ostrejších chutí dajú prednosť dijonskej. Nátierku dochutíme podľa potreby soľou a čiernym korením. Kto má rád aj v nátierke niečo chrumkavé (a po jedle sa nechystá do spoločnosti), pridá nadrobno pokrájanú cibuľu či cibuľku. Výsledný produkt sa dá posunúť do pikantna lyžičkou paprikového či feferónového krému.