Ja som tvoj kľúč!

Zblblo mi znamienko. Po rokoch ničnerobenia zrazu začalo meniť farby a tvar. Vystrašená pravidelným mediálnym masírovaním o zákernosti rakoviny kože, ktoré som ešte podporila štúdiom ďalších katastrofických informácií na internete, vybrala som sa so znamienkom známemu doktorovi. Doktor si znamienko pozrel smiešnym kukátkom a objednal ma na malú operáciu. Po desiatich dňoch mi vybral dva štichy a na otázku, čo mám teraz ďalej robiť, povedal, že nič.

- Ži!

- Ale ako mám rozoznať, keď sa mi zas nejaké znamienko objaví, či je v poriadku, alebo mám robiť paniku? Nebudem za tebou predsa chodiť s každým nevinným fliačikom. Daj mi nejaký kľúč!

- Jaký kľúč, čo je to za blbosť? Keď mám niečo s počítačom, volám tvojmu bratovi. Na znamienka volaj mne! Ja som tvoj kľúč!“

Aké jednoduché! Treba dodať, že môj doktor sa v práci rozhodne nezaoberá len nudným prezeraním znamienok. Je to známy bratislavský plastický chirurg, u ktorého si podávajú kľučky televízie a celebrity. Aj keď sme priatelia a viem, že jedno malé neposlušné znamienko môže znamenať väčšiu katastrofu ako zbabrané trojky miestnej celebrity, aj tak ma tento jeho prístup v pozitívnom slova zmysle šokoval.

Evidentne sa už príliš dlho pohybujem medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberajú počítačmi. Ak sa na mojom počítači objaví nejaké znamienko, najprv ma technicky zdatnejší kolegovia presvedčia o tom, že problém je určite medzi klávesnicou a stoličkou, potom to isté urobí niekoľko ďalších ľudí, platených za bezporuchový chod siete, hardvéru aj softvéru. Musím dokazovať, klikať, študovať manuál, help a čo ja viem čo, pokiaľ je niekto vôbec ochotný pripustiť, že problém je v počítači a že nie je v mojich úbohých silách svojpomocne si ho odstrániť. Keď sa k môjmu počítačovému znamienku konečne niekto prepracuje, musím si popri tom vypočuť množstvo odborných informácií o tom, ako čo funguje a nefunguje, prečo niečo nejde tak, ako si ja predstavujem, že moje predstavy sú naivné a všetko je oveľa zložitejšie, no a najmä že moje schopnosti ovládať a vôbec pochopiť tie geniálne stroje sú obmedzené a mám na sebe popracovať.

Ale ja na sebe nechcem popracovať, nechcem vedieť, ako to funguje, nechcem sa učiť zložité postupy, kde a ako si čo nastaviť, aby niečo konečne fungovalo. Ja chcem fungujúci prístroj a jediný kľúč k jeho fungovaniu telefónne číslo na človeka, ktorý každý problém vyrieši.

Mám taký zlomyseľný návrh, aby sme sa proti tomu, my obyčajní užívatelia počítačov, konečne vzbúrili. Začať by sme mohli osobnou prevýchovou. Napríklad každý doktor, ktorý zistí, že jeho pacient je programátor, sieťar, administrátor, by mu mal najprv položiť nejakú nevinnú otázku ohľadom svojho počítača a ak na neho pacient vybalí všetky tie vyššie uvedené kecy, zasadiť protiúder. Podať mu učebnicu anatómie, teplomer, fonendoskop a požiadať ho, nech sa najprv samovyšetrí. Prípadne mu rovno podstrčí aj katalóg liekov, nech si vyberie, čo potrebuje, a nech si hneď aj naštuduje dávkovanie, kotraindikácie a nežiaduce účinky.

No dobre, trochu som sa nechala uniesť, ale zdá sa, že vo svojom pesimizme nie som sama. V denníku SME Tomáš Bella informoval o štúdii austrálskych vedcov, ktorí skompletizovali názory svetových kapacít na tému Ako bude vyzerať internet o päť či desať rokov. Celkom idealistické aj celkom katastrofické vízie ma nechali chladnou, ale nad týmto citátom som zajasla, hovoril mi rovno z duše:

"Osobný počítač je pravdepodobne najfrustrujúcejšia technológia v histórii ľudstva. Počítač by mal byť tichý, takmer neviditeľný, ale v skutočnosti je príliš nápadný a náročný. Výrobcovia sa snažia ponúkať stále nové a nové prístroje, ktoré prinášajú stále viac a viac funkcií a tak sú uväznení v pasci svojho vlastného úspechu, nekonečnej slučke stále zložitejších zariadení," konštatuje Donald Norman z výskumných laboratórií Apple. "Sme uväznení vo svete vytvorenom inžiniermi pre inžinierov!"

Tak čo, necháme ich, nech si s nami robia, čo chcú?

Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [29]