Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Tomáš Čejka | 20.9.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Milujem pach spálenej rohoviny

Blank

Všetko sa to začalo tým, že dcéra prišla do puberty a nechala si narásť vlasy až tam, kde sa ku kostre upína musculus gluteus maximus. Odvtedy začala tráviť pred zrkadlom asi o hodinku-dve viac času ako predtým. Počas neúnavného umývania, natierania, sušenia, prifarbovania, prečesávania a tvarovania hrivy sa jej postupne začalo uvoľňovať viac a viac vlasov. Boli všade. Vyťahovali sme ich z polievky, namotávali sa na vidličku spolu so špagetami, obaľovali nám ponožky, nosili sme si ich do postele, do práce, na návštevu. Najviac ich však bolo v kúpeľni. Konkrétne vo vani a umývadle, odkiaľ sa vždy spláchli a bolo upratané. Až sme jedného večera zistili, že pri napúšťaní vane vôbec nepotrebujeme zátku.

„No a čo,“ povedala moja praktická žena, „aj tak sa ťažko vyťahovala. Bez retiazky sme ju museli z vane vždy páčiť.“

Keď sme sa dosýtosti vykúpali, nastal problém. Ako dostať vodu z vane von? K akcii sa dostali rôzne zahnuté drôty, pinzety, peány a gumené zvony. Trošku to pomohlo, definitívne však náš problém nevyriešil ani jeden z týchto nástrojov. Veď také vlasy sú, pokiaľ to neviete, z rohoviny, teda z tej istej látky ako napríklad kopytá svine bradavičnatej. A kopytá, rohy, nechty a rozličná srsť majú tú nemilú vlastnosť, že sa strašne zle rozpúšťajú vo vode. V tom sa z hlbín mojej mozgovne vyvalili akési fragmenty reliktných vedomostí z organickej chémie. Pred očami sa mi vynorila kapitola zo skrípt, ktorá znela podobne ako hydroxylácia keratínoidných zlúčenín, čiže ich rozklad silnými zásadami. Nie však morálno-vôľovými, ale presne takými, akými sa bežne rozpúšťajú neposlušní podnikatelia.

Tu si neodpustím krátku odbočku: Na označenie osôb, ktoré sa zaoberajú takou zábavnou činnosťou, akou je likvidácia nepotrebných jedincov, sa vo všeobecnosti vžil názov kyselinári. Podľa mňa by sa im malo správne hovoriť skôr zásadári, hydroxidári, lúhari, prípadne lúhari sodní. To preto, že svoje obete v skutočnosti nerozpúšťajú v kyseline, ale najčastejšie práve v lúhu (=hydroxide) sodnom. Ak neveríte, spýtajte sa pána Spišiaka. Lúh sodný má nepopierateľne veľa výhod: na rozdiel od kyseliny rozpúšťa bezo zvyšku, dostať ho kúpiť v podobe praktických granúl, nepúta pozornosť nápadnou etiketou s lebkou a prekríženými hnátmi a má špeciálny bezpečnostný uzáver, takže ho môžete mať doma spolu s malými deťmi. Lúh je balený v ľahkých fľašiach, ktorých si bežne zdatný muž môže naložiť plnú náruč. Toľko poučná vsuvka.

 o-hydr2
Väčšina ľudí používa hydroxid sodný výlučne na odstránenie gúč vlasov z výlevky a potrubia. A to som sa práve chystal urobiť. Nasypal som do odmerky tak za deci granúl a šup s nimi do vaňovej diery. Žena už stála vedľa mňa s kanvicou plnou vriacej vody, ktorú som poslal za granulami.

To, čo nastalo vzápätí, najlepšie vystihuje verš J. Suchého „rozpoutalo se peklo a Bůh si zakryl tvář“. Odtokové potrubie akoby dotykom srstnatej Satanovej paže náhle ožilo. Z plastových rúr sa začali ozývať archetypálne zvuky, aké som dovtedy nepočul. V potrubí sa rozpútala Sinfonia diavola, Luciferovo diabolské kloktanie sa miešalo s rachotom štiepiacich sa hydroxylových väzieb keratínu za vzniku pekelného smradu. Syčalo to, škvrčalo, prskalo a dymilo. Nádhera! Kvintesencia totálnej očisty v predpeklí! Bol som očarený.

Odvtedy som od tohto čarodejníckeho obradu doslova závislý. Aspoň raz za týždeň to potrebujem. Zo dňa na deň som začal ospevovať krásu dcériných vlasov, len aby som ju povzbudil do ďalšieho starostlivého umývania, natierania, sušenia, vyčesávania a tvarovania. Prehovoril som svoju štyridsaťročnú ženu, aby sa prestala strihať. Veď keď môže mať vlasy po pás istá slovenská herečka v dôchodkovom veku, prečo by ich nemohla mať moja žena?

Stáva sa, že napriek týmto opatreniam nastane akútny nedostatok rohoviny. Vtedy mi nezostáva nič iné, len sa ozbrojiť milým úsmevom a rozbehnúť sa s prosíkom po okolí. Dokonca som kvôli dostatku materiálu začal pravidelne chodiť k holičovi, hoci nenávidím, ak mi ktosi cudzí poskakuje za chrbtom, prehrabuje sa mi vo vlasoch a vybíja si na nich neukojenú kreativitu. Holič-neholič, horšie je, že začínam mať konkurenta. Mojej žene už totiž nestačí druhoradá funkcia, nechce len stáť v úzadí s varnou kanvicou plnou vriacej vody a čakať, kým ju vyzvem, aby mi ju podala. Zistila, že zdanlivo nezáživná chemikália vám môže poodhaliť také dimenzie života, aké poznal len sám Najvyšší, keď chcel tento svet spraviť lepším a najmä čistejším. 

V hlavnej úlohe účinkoval: Hydroxid sodný zo ŠK Spektrum, s. r. o. v Považskej Bystrici.



Tomáš Čejka  viac od autora »
Vaše reakcie [55]
:: Súvisiace reklamné odkazy