Kapitola šiesta - Sex až po treťom rande a ďalšie zásady prežitia v blond svete

12. 8. - Piatok
Pred odchodom na obed s kolegom Chrumkavým som si dala malý psychotréning. Nahlas a zreteľne som si zopakovala do zrkadla:
- Si pravá psychická blond!
- Oslňuj krásou, cudne sa usmievaj.
- Neoslňuj inteligenciou, ironické šplechy si nechaj na inokedy.
- Smej sa na každom jeho vtipe.
- Nekomentuj, čo hovorí. Nemudruj. Nepoúčaj. Nekritizuj.
- Obdivuj.
- Nechaj si zaplatiť obed, keď to navrhne.
- Namaľuj si ústa.

Namaľovala som si ústa. S veľkým sebazaprením som sa prinútila meškať aspoň päť minút. Dole pri vrátnici ma čakali traja. Bude to teda oveľa väčšia fuška, ako som si myslela! Jeho dvaja kolegovia totiž patria presne do tej kategórie nadsamcov, ktorí vo mne vyvolávajú túžbu okamžite spražiť každú tupú narážku a sexistický vtip. Zabiť ich. Aspoň slovne. Zosústredila som všetky svoje blond bunky vybudené predošlou psychostimuláciou a oslnivo sa na všetkých troch usmiala.

Pripojila som sa k nim práve vo chvíli, keď preberali nejaký televízny dokument o bojových lodiach z druhej svetovej vojny. Hurá! Niet pre mňa vzdialenejšej témy. Nemala som problém nekomentovať, nemudrovať a nekritizovať. Mohla som sa naplno sústrediť na obdiv a smiech. Lenže potom tí dvaja frajeri prešli na reči o víne a o tom, že dobré víno je len suché víno. Ale ich baby majú rady sladké. Ženské, vôbec nerozumejú vínu!
- Tak im skúste kúpiť z nejakej suchej sorty bobuľový výber alebo ľadové víno, to je aj suché aj sladké, - zapojila som sa do debaty.
- To je ale dobrá blbosť! Suché víno nemôže byť sladké!
Len tak-tak, že som sa zdržala. V poslednej chvíli som si spomenula, že som pravá blond a prehltla rozsiahlu prednášku o zvyškovom cukre vo vínach s prívlastkom, ktorú som už mala na jazyku spolu s niekoľkými poznámkami o blbcoch, ktorí boli dvakrát vo vinotéke a už sa cítia byť sommeliermi. Zaklipkala som očami a ticho dodala:
- No, neviem, ja som minule niekde pila tuším rizling, na ktorom bolo napísané, že neskorý zber a bolo to fakt príjemne suché a sladké. Ale možno som to zle pochopila.

Chrumkavý sa na mňa povzbudivo usmial. Nadsamci zabrblali niečo o tom, že som to asi fakt zle pochopila a rýchlo prevekslovali reč naspäť na bezpečné územie bojových lodí. Nepochybne aj v tejto oblasti boli rovnako kompetentní ako vo víne. Začínam chápať, načo sú dobré vojnové lode alebo šport. Tým, že sa o ne ženy zväčša nezaujímajú, nemajú v nich prehľad. Potom nemusia trpieť, keď počúvajú všetky tie macherské nekompetentné drísty.

Evidentne blondpostupy prinášajú ovocie. Včera mi Chrumkavý poslal mail, že sú pozvaní dodávateľom na nejaký bowling a že môžem ísť s nimi, ak chcem. Chcela som. Ani bowling ma úprimne nezaujíma, takže som sa mohla opäť plne sústrediť na oslňovanie a tiež na to, aby som v pravý čas vypadla domov a zanechala tam chlapa túžiaceho po ďalšom stretnutí so mnou. Odísť uprostred príjemného večera bolo pre mňa ťažké, lebo Chrumkavý bol fakt chrumkavý. Ale odolala som jeho stále sa predlžujúcim pohľadom a sústredenej pozornosti a vyhovorila sa na raňajšiu poradu. Pred chvíľkou mi došiel mail.
- Čo robíš v nedeľu? Poď do kina.

Moje nervy! Normálne rande v kine. Na takom som nebola od svojich sedemnástich!

17.8. - Streda
Keď som bola mladá a úplná psychická brunetka, považovala som zásadu „sex až na treťom rande“ za absolútne pokrytectvo a prežitok z minulého tisícročia. Nechápala som také ženy, považovala som ich za hlúpe kokety. Načo ťahať tokajúceho chlapca za nos, keď sa mi páči a ja sa páčim jemu? Načo hrať divadielka, keď to na oboch stranách iskrí? Nemusím mu hneď skočiť do postele, ale ak sa taká situácia naskytne, načo robiť zbytočné drahoty a počítať do troch? Pravú podstatu tohto pravidla som pochopila až vo chvíli, keď mi jeden bývalý po mnohých rokoch ozrejmil náhle ochladnutie svojich citov ku mne po úžasnej premilovanej noci lakonickou vetou:
- Bola si fakt skvelá, aj som si myslel, že by sme spolu mohli chodiť, ale keď si mi vtedy tak rýchlo dala, povedal som si: dá mne, dá aj kamarátovi.
A bolo po láske.

Jeho vysvetlenie mi padlo celkom vhod, pretože ma v tom čase jeden veľmi nádejný balil. Nechala som ho teda pekne vytrápiť, jedno rande - obed, druhé rande - nejaký firemný večierok, dlhé pohľady, nenápadné dotyky a len jedna cudná pusa pred bránou na rozlúčku, tretie rande koncert a bozk, a ešte jeden dĺĺĺhýýýý bozk a ruka šmátrajúca pod blúzkou. A dosť. Až potom prišla romantická večera pri sviečkach a sex. Pravdu povediac, trápila som sa tým odkladaním a správaním sa v rozpore s mojimi návykmi viac ja než on. Ale ono to skutočne fungovalo! Prinieslo mi to konečne normálny vzťah, kde som nemusela bojovať so žiadnou treťou v trojuholníku, prípadne ďalšími dámami v rozsiahlejšom milostnom kolektíve. Prišli síce iné problémy, ale to už je iná story, všakáno.
Keby som sa bola touto zásadou riadila od mlada, mohla som už mať trvalý harmonický vzťah a prípadne aj rodinu. Keby som sa bola touto zásadou riadila aspoň po tom úspešnom jednorazovom odskúšaní, aj neskôr pri mojom Mladom, možno by som prišla o niekoľko mimoriadne exotických súloží na nezvyklých miestach a o nesporný omladzujúci účinok tohto vzťahu na moju pleť, mohla som si však ušetriť všetky terajšie problémy.

Keby bolo keby, boli by sme v nebi. Teraz som bola ale na zemi a pred odchodom do kina s kolegom Chrumkavým. Po hodinovom prezliekaní, keď už som mala na sebe všetky mysliteľné aj nemysliteľné kombinácie svojich aj kamarátkiných vecí, som sa napokon vrátila k úplne prvej voľbe: džínsom, bielemu tielku a obtiahnutému saku. Plus krátky psychotréning začínajúci obvyklým zaklínadlom: Som pravá psychická blond!
Už som bola takmer vo dverách, keď mi zazvonil mobil. Volal Mladý, že je už pri Brne a či som stále v kamarátovom byte a či mám na sebe nohavičky a či to risknem, že mi ich o necelú hodinu roztrhá. Toto bola presne tá chvíľa, keď som mala vytiahnuť tromfy z rukáva! Povedať, že idem do kina s niekým iným. Nemusela by som si nič vymýšľať, nemusela by som hľadať spôsob, ako mu to podstrčiť, aby žiarlil. Stačilo by len povedať nevinnú pravdu. Ale nedokázala som to. Nedokázala som mu tak hnusne pokaziť radosť, ktorú som cítila v jeho hlase. Zablekotala som niečo v tom zmysle, že kamarát už je doma, takže už nemám voľný byt, a ja som práve na ceste na rodinnú oslavu, ktorú nemôžem odrieknuť. Cítila som, že mi neverí, ale podarilo sa mi presvedčiť ho, že sa s ním jednoducho stretnúť nemôžem.