Z prebrowsovaného za uplynulý týždeň

Dnes to bude viac-menej na kultúrnu tému. Nie som síce bohvieako kultúrny človek a v istých kruhoch doteraz koluje môj novotvar „kultúrva“, ktorý som vymyslel pred vyše dvadsiatimi rokmi (priznám sa, bolo to opilecké prerieknutie, ktoré sa mi však tak zapáčilo, že som ho dodatočne autorizoval), ale v poslednom čase ma naozaj postihli samé kultúrne zážitky, tak cítim potrebu podeliť sa.

Šak bez kultúry to, kua, nejde, ako hovorieva sprostý Tlaštiak.

Keď som si pred pár rokmi kúpil a prečítal román Sedmikostelí Miloša Urbana, priam vo mne hrklo. Povedal som si, že sa v českom literárnom prostredí konečne objavil jednoznačný a robustný talent, ktorý navyše pekne staromódne udrží niť rozprávania pokope tam, kde sa príbehy takého Michala Ajvaza začnú rozpadávať v príliš snovej surrealite, a ktorý je stručný a jasný tam, kde sa taký Jáchym Topol začne topiť vo vlastných nečitateľných nekonečných vetách, ktoré mu azda našepkáva THC alebo iná chemická substancia. Po Sedmikostelí nasledoval Hastrman a po Hastrmanovi Stín katedrály (medzi Hastrmanom a Stínom katedrály boli ešte Paměti poslance parlamentu, ale tie som nečítal, pretože niečo také časové a úbohé ako politika, parlament a poslanci považujem za tému nedôstojnú naozajstného umelca). Tým som považoval Urbanovu voľnú trilógiu akýchsi postmoderných hororov za uzavretú a napäto som čakal, s čím spisovateľ prekvapí. To napätie bolo až také, že sa mi raz dokonca prisnil živý sen, v ktorom som listoval v novej Urbanovej knihe. Zreteľne sa pamätám na ilustrácie Urbanovho trvalého ilustrátora Pavla Rúta, dokonca som si v tom sne aj prečítal niečo z knihy. Páčila sa mi. Volala sa Pérák a bol to mystický horor odohrávajúci sa v protektorátnej Prahe. Čosi medzi Foglarovou stínadelskou trilógiou, Jarchovského Musíme si pomáhat a Batmanom. Keď som sa zobudil, žasol som, aký dokáže byť sen realistický a určitý. Žiaľ, bol to len sen. Nová Urbanova kniha, román Santiniho jazyk, nie je prekvapením. Recykluje motívy zo Sedmikostelí i Stínu katedrály. Opäť postava intelektuála, ktorý sa dostane na stopu čudným veciam, opäť čudesné vraždy a ešte čudesnejšie sexuálne preferencie. Nuda. No a navyše som si až pri čítaní tejto knihy uvedomil, že mi na Urbanovi dosť prekáža totálna absencia zmyslu pre humor. Zato má chlapec pekne naštudované. No ale dosť kvákania. Tu je recenzia na Santiniho jazyk. A tu je iná recenzia na Santiniho jazyk. A ešte iná recenzia, s ktorou sa úplne stotožňujem.
Dajme slovo aj obžalovanému: rozhovor s Milošom Urbanom. Je to naozaj nejaký studený chlapec.
Mne sa ľudsky oveľa viac páči taký J. H. Krchovský. Prosím, tu je s ním rozhovor.
Spomenul som Foglara. Aj tomu teraz vyšlo nové vydanie stínadelskej trilógie (romány Záhada hlavlamu, Stínadla se bouří a Tajemství Velkého Vonta), ozrutná kniha za vyše tisíc korún (ale to len u nás, v ČR za cca 600 českých korún). Volá sa Rychlé šípy ve Stínadlech a myslím, že sú to vyhodené peniaze. Čo s takou ozrutnou knihou? Pri komiksovej knihe je ten formát pochopiteľný, ale beletria? Zbytočné. Teda, ak človek už vlastní predošlé „ľudové“ súborné vydanie pod názvom Dobrodružství v temných uličkách.

Okrem literárnych zážitkov som mal v poslednom čase aj nevšedný filmový. Nie je tajomstvom, že mám rád vojnové filmy. Film 9. rota Fedora Bondarčuka (ide o syna slávneho Sergeja) je o afganskej vojne očami sovietskych vojakov. Skvelý film, veľmi strhujúci a plný emócií, drsný, skrátka ruské kino v tom najlepšom zmysle slova. „Veľmi som sa spočiatku bál pozrieť si to,“ priznal sa mi kolega, ktorý mi 9. rotu ponúkal na zapožičanie. „Mal som strach, či Rusi ešte vedia nakrútiť dobrý vojnový film.“

„A čo?“ spýtal som sa netrpezlivo.
„Vedia,“ povedal kolega s úsmevom.
Štýlovo je ten film niekde medzi Black Hawk Down, Saving Private Ryan a Vojnou a mierom pána otca, stojí to za to.
Ešte tu mám jeden zaujímavý rozhovor, a to s veľkým českým hercom Janom Třískom. Som rád, že v poslednom čase ho je častejšie vídať v českom filme. Možno sa už pripravuje na dôchodok strávený v starej vlasti.

Od literatúry k filmu a od filmu k hudbe. Mám rád Stevieho Wondera a vždy ma trápilo, že istá časť jeho diskografie nikdy nevyšla na CD (nemusím azda zdôrazňovať, že ten zvyšok na CD mám). Nedávno Stevieho firma Motown zverejnila celý umelcov katalóg vo forme downloadov na internete. Volá sa to Complete Stevie Wonder. Vrátane kompletných singlov, raritných nahrávok a remixov, skrátka všetko všetko, plus krásny booklet v pdf, ktorý si môže záujemca stiahnuť, vytlačiť a dať zviazať. Všetko dokopy za niečo cez 200 eur. Pochopiteľne, že ma to zaujalo, aj keď väčšinu Wonderových albumov mám doma na CD. Iná možnosť, ako zakúpiť si celý balík, však neexistuje. Keď som zisťoval možnosti, zistil som, že slovenský záujemca aj tak nemá šancu zakúpiť si žiadny download (Poznámka redakcie: Treba ešte chvíľu počkať. Hudba sa bude dať sťahovať rovnako ako filmy práve na našom portáli.) Napokon som to všelijako komplikovane vyriešil, zaplatil som a mám to. Ak má niekto záujem o kompletnú tvorbu Stevieho Wondera, nech sa mi ozve, rád mu poradím.
Ďalší exot, na ktorého nedám dopustiť, je Frank Zappa. Pri browsovaní som naďabil na túto skvelú stránku s jeho diskografiou, vrátane textov piesní (i komentárov) a podrobne rozpísaných obsadení. Skrátka pravý poklad pre každého Zappovho fanúšika, najmä takého, ktorý má doma jeho CD a nie všetky s pôvodnými bookletmi. :-)
A na záver vtip z kuchyne Sony/BMG.

Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [5]