Kto určí budúcnosť sveta?

Nešťastní mladí kreatívci po nociach nad donáškovou pizzou a zeleným čajom dookola premýšľajú po tisícikrát nad tým istým. Ako odlíšiť práve tohto klienta od všetkých jeho konkurentov. Pretože to chcú firmy. Chcú povedať, že sú iní, nepriemerní, po každej stránke odlíšiteľní a zapamätateľní. Lenže firmy chcú len to, čo chcú ich klienti. Čo chcú klienti, to chceme my, lebo my sme tí klienti. Podľa koho teda bude vyzerať svet, ktorý formujeme pre naše deti? Vyrábajúci verzus Nakupujúci.

Bez výnimočných ľudí nemožno tvoriť výnimočné produkty. Preto oddelenia ľudských zdrojov prevracajú svet, aby nachádzali výnimočných ľudí, ochotných vydať zo seba všetku svoju nevšednosť za čo najvšednejší plat. Prísť na pohovor a priznať sa k priemernosti, to už rovno môžete povedať, že o to miesto vykladača tovaru nemáte záujem. Svet je preplnený zameniteľnými výrobkami, službami a predovšetkým ľuďmi, o ktorých nie je zvláštny záujem. Všetko a všetci sme aspoň dvakrát. Takáto je situácia, v ktorej už teraz žijeme a mne osobne sa nezdá, že by bežným ľuďom nejako zvlášť vadilo splývať so zvyškom väčšiny, do ktorej patria.

Lenže je tu tá druhá strana. Všadeprítomné médiá a ich silnejúce volanie po jedinečnosti. S nimi idú tí nešťastní kreatívci snažiaci sa vydolovať nevšedné zo všedného na príkaz už celkom zúfalých marketingových bossov, ktorí uverili, že bez onoho nevšedného ich čaká úrad práce. Takto poháňaný svet nás núti odlišovať sa. Vezmite si televízne reality šou. Bytie totálneho magora postavené nad bytie slušného zdravého priemeru. Ďakujeme za váš záujem, o priemer tu však nikto nestojí. Svet Zabávačov verzus svet ich Divákov.
1. Dostali sme sa na hranicu zbožštenia inakosti a vývoj sa proti našej vôli rúti ďalej?
2. Alebo sa mediálno-marketingová polovica sveta odtrhla od svojich živiteľov a rúti sa po zlej ceste?

Kam by sme sa dostali, keby sa ľudský genóm naozaj poddal nárokom na bezpodmienečnú výnimočnosť a individualitu?

Všetko by bolo iné a všetci by boli iní. Najobľúbenejšou položkou v bankomatoch by bola „Iná suma“, najčastejšími záľubami v dotazníkoch „Iné“ a každý čávo by maximálne ocenil, ak by ste mu s patričným afektom povedali, že je „iný čávo“. Finalistky miss by už všetky netúžili po práci v detských domovoch, aj ony by boli celkom iné. Chúďatká domováci, keby zistili, že nové vychovávateľky už nemajú 90-60-90 a pleť hebkú ako čerstvo odyhovaná drevotrieska.

Toto by bola iná doba. Ľudí v nej by nebolo možno naberať vidlami, takých vidiel by už nebolo. Každého po jednom. Čo človek, to individualita. Čo človek, to marketingová jednohubka podávaná vo vlastnej samosebej šťave. Preč by boli časy stereotypov, žiadni muži z Marsu a ženy z Venuše. Z každého svetra by bol jediný kus. Samé originály uznávajúce sa navzájom v bezhraničnej tolerancii. Svet zrodený pre reklamné agentúry a podľa nich. Čo človek, to zvlášť billboard. Osobný kreatívec pre každého, pre zámožnejších hneď dvaja a každý iný.

Toto však predsa nie je obraz budúcnosti, tak ako si ju predstavujeme v pokoji našich domovov. Mne z toho vychádza možnosť číslo 2. Tí hore (myslí sa tým špička moderného, konzumom poháňaného sveta) sa mýlia. Šum v informáciách alebo čo. Myslia si, že ľudia sa chcú odlišovať, a oni pritom chcú splynúť. Postavili systém, ktorý požaduje, aby sa 90 percent populácie vymykalo priemeru. Možno nás čaká reklamná revolúcia. Kúpte si tento výrobok, pretože je úplne obyčajný. Možno sa médiá vrátia k svojim koreňom. Začne sa znova tam, kde to celé vykoľajil Orson Welles. Obyčajná zábava zo života obyčajných ľudí. Namiesto kreatívcov tváre z ulice, oddelenia ľudských zdrojov spokojné s každým, kto potrebuje pravidelný príjem.

Najcennejšími vlastnosťami budú tie, čo majú skoro všetci. Médiá plné dojímavých príbehov o bežnej, neoriginálnej a priemernej túžbe po ukojení základných inštinktov.

Rado Ondřejíček  viac od autora »
Vaše reakcie [4]