Robbinsove príbehy sú v jednej rovine vždy nekonvenčnou love story. Okrem toho sú výpoveďou pospletanou z množstva paralelných, vzájomne sa dopĺňajúcich a zvýznamňujúcich rozprávaní. Robbins prepája príbehy z rôznych miest, storočí a kultúr, konfrontuje náboženstvá pohanské, východné a kresťanské, kombinuje rôznorodé životné štýly. Na jednej strane mystifikuje, na druhej demýtizuje, rád reinterpretuje a rozpráva známe udalosti tak, ako ich nepoznáme. Dáva veciam nový zmysel a určenie, akoby ich čistil od dlhovekých nánosov starých a pomaly už nespochybniteľných rozprávaní. Robbins má nadhľad, a predsa podáva svedectvá zvnútra. Dokáže byť absurdný, snový a presvedčivo realistický zároveň. Je hlboký, citlivý i ľahký, humorný a cynický. Vždy a predovšetkým nesmierne ľudský. Jeho postavy sú jedinečné, samostatné a cieľavedomé, ľudsky krásne, vnímavé, mnohorozmerné a zväčša veľmi liberálne. Ženské hrdinky sú zvlášť očarujúce – sú zhmotnením Robbinsových idealizujúcich predstáv a mužských túžob. Napĺňajú archetyp matky, priateľky, milenky, osudovej ženy. Sú prirodzene inteligentné, hoci zväčša bez vzdelania, disponujú takmer neomylnou intuíciou. Kudra, Amanda, Sissy, Leigh-Cheri, alebo Domino sú atraktívne, svojsky a neopakovateľne krásne, sú presiaknuté prírodou a milujú sex. Ich partnermi nemôže byť ktokoľvek. Alobar, Ziller, Číňák, Bernard Wrangle, Switters, alebo Marx Úžasný ako autorovo literárne alter ego sú muži čímsi výnimoční, svojbytní, nezávislí, milujúci, a pre to všetko milovaní. Zväčša sú outsidermi, občas buričmi. Robbins rozpráva životné príbehy svojich hrdinov s láskou, rešpektom, vášňou i nadhľadom a hlavne osobným zaujatím.
Po brilantnom Parféme bláznivého tance (Jitterbug Perfume, 1984) vyšli v českom preklade aj ďalšie Robbinsove romány. V roku 1996 ma viac než potešil titul I na kovbojky občas padne smutek (Even Cowgirls get the Blues,1976), o rok neskôr sa objavila jeho úspešná prvotina Další dálniční atrakce (Another Roadside Attraction, 1971). Potom prišiel na rad text z roku 1990 Hubené nohy a všechno ostatní (Skinny Legs and all) a na prelome tisícročí sa na slovenskom trhu objavilo Zátiší s datlem (Still Life with Woodpecker, 1980). Po prvej dvojročnej pauze sa Argo rozhodlo pre román V žabím pyžamu (Half Asleep in Frog Pyjamas, 1994), po druhej pre román Když se z teplých kraju vrátí rozpálení invalidé (Fierce Invalids Home from Hot Climates, 2000). Zatiaľ posledným preloženým Robbinsovým rozprávaním je Vila Inkognito. Ak dobre počítam, je to ôsmy román, ktorý som s potešením dostala (prvýkrát nie od manžela), s očakávaním začala čítať, v rozpakoch pokračovala a musím priznať, že s istou dávkou sklamania dočítala. Nie, nechcem povedať, že je to zlý román. Má všetky črty Robbinsoviek, od konštruovania príbehu viacerými líniami, cez miešanie kultúr a životných štýlov, až po zhmotňovanie najpodivnejších postáv svetovej literatúry. Chvíľami je absurdný, chvíľami zábavný. Občas je ironický, občas citlivo ľudský. Je to tam všetko, ale predsa to akosi nestačí. Alebo presnejšie, je tam toho priveľa. Absurdnosť prehlušuje uveriteľnosť, postavy vám akosi unikajú pomedzi prsty, zápletky ostávajú zamotané viac ako inokedy. Lisa Ko vás očarí o trocha menej ako predošlé dámy Robbinsovho literárneho srdca, jej mužský spoluhráč je roztrieštený do troch postáv a na povedačku o jazvecovi Tanukim páriacim sa s ľudským pokolením si zvykáte o trocha dlhšie, ako je pri strhujúcich rozprávaniach zvykom.
Neviem, či je to preto, že Robbins v podstate roky variuje jednu mustru, a tak sa pre čitateľa stávajú postavy i príbeh menej prekvapivými, alebo sú jeho predošlé romány jednoducho lepšie, ale u mňa sa o piedestál už asi natrvalo delí Parfém s Kovbojkami. Rada sa vraciam aj k Diaľničnej atrakcii a Rozpáleným invalidom. Po Vile síce už možno nikdy nesiahnem, ale na ďalší román Toma Robbinsa sa teším prevelice.
Robbins, Tom: Vila Inkognito. Praha, Argo 2005. Preklad Michala Marková. 220 strán.
Michaela Malíčková viac od autora »
Vaše reakcie [2]