Posledná noc s Fugees

Najskôr to znelo neuveriteľne, keď sa po mnohých rokoch objavili správy, že sa legendárni Fugees dali znovu dokopy a svoje turné majú odštartovať práve na Slovensku. Nie je totiž pravidlom, aby do takej ryže, akou Slovensko pre interpretov podobného kalibru asi je, zavítal niekto s takouto šou. Ale veci sa menia a Music Academy do Bratislavy nakoniec predsa len priviezla skupinu, na ktorej som vyrastal – Fugees. Návšteva bola o to vzácnejšia, že po fenomenálnom albume The Score (1996) sa členovia skupiny dali na sólové dráhy a hoci občas prebleskli na verejnosť správy o reunione, museli sme si naň počkať deväť rokov. A vlastne ešte mesiac navyše, pretože pôvodný termín koncertu sa posunul z 29. novembra na predvianočný štvrtok. Najskôr to síce vyzeralo, že to je len preto, lebo Rytmus z predkapely Kontrafakt nemá čas, ale problém bol vo vízach, na ktoré si musel pár dní navyše počkať Wyclef. Stálo to však za to, pretože bratislavský koncert tak symbolicky zatváral šnúru Fugees, čo si členovia skupiny očividne užili.

Preplnenú halu Incheby čosi po ôsmej naštartovali chlapci z Kontrafaktu, ktorí zakrátko rozhýbali les rúk, ako sa na správny hip-hopový koncert patrí. Hoci majú pomerne chytľavý repertoár, aspoň čo sa hudobných podkladov týka, necelá hodina ich vystúpenia stačila. Aj keď sa k nim pridal osviežujúci Marián Čekovský, publikum sa pomaly unavilo. Netvorili ho totiž len ortodoxní hip-hoperi, ale často aj kompletné rodiny s deťmi, či ako do divadla oblečení návštevníci, a pre nich vulgarizmami preplnené vystúpenie určené nebolo.
Hlavné hviezdy večera si však dávali načas. Po Kontrafakte vypustili najskôr svojho dídžeja, ktorý ukážkami z americkej rapovej klasiky (od Beastie Boys po Run DMC) pomaly navodzoval atmosféru eventu. Potom sa už strhol pravý ošiaľ, keď Wyclef, Lauryn a Pras, podporovaní búrlivými ováciami, ukázali, ako má správny hip-hopový koncert vyzerať. Ťažisko hudobnej dramaturgie vystúpenia spočívalo práve v skladbách z legendárneho albumu The Score, z ktorého nechýbali pecky Ready or Not, Fu-Gee-La, alebo Killing Me Softly. Viaceré z nich boli upravené inak než na albume, preto sa v skladbách miešali aj funkové či reggae prvky. Fugees sa tak dostali na vyšší level, ktorý ťažko opísať. Keď sa totiž na pódiu objavila Lauryn, odetá v retro štýle ako vystrihnutom z blaxploitation filmov, v spolupráci s novými aranžmánmi piesní to bol zážitok par excelance. Priblížiť ho môže hádam len nejaké vynikajúce koncertné DVD. A to nehovorím o vokalistkách predbiehajúcich sa v tom, ktorá viac roztrasie steny Incheby.

Hybnou silou večera bol Wyclef, ktorý po rozpade Fugees naštartoval kariéru dievčenskej skupiny Destiny‘s Child, ale slušný ohlas zožal aj ako sólový spevák. Okrem spievania hral trebárs na gitare, najskôr klasicky, potom za hlavou a napokon len perami! Bez neho a jeho energie by bolo vystúpenie možno len tretinové, ustavične burcoval publikum, dokonca vbehol aj medzi návštevníkov až do posledných radov a niekoľko pesničiek si strihol s nimi. Pridal i protivojnový apel na Georga Busha, s ktorým zožal veľký úspech.
Druhou v pomyselnom rebríčku kvality bola Lauryn, ktorej sa v roku 1998 podarilo vydať album The Miseducation of Lauryn Hill ocenený piatimi soškami Grammy. Na koncerte odspievala skladby s ohromným nasadením, ktoré zatláčalo tretieho člena skupiny do úzadia viac než Jim Carrey svojich hereckých partnerov v ktoromkoľvek filme. Pras je totiž pomerne nevýrazný aj na sólovej dráhe, pretože keď došlo na skladby, ktoré nahrali samostatne, Wyclef s Lauryn mali z čoho vyberať. On odspieval len to svoje Ghetto Superstar.

Koncert Fugees bol výnimočným zážitkom. Mal som pocit, že pre samotnú kapelu bol viac zábavou ako prácou, jednoducho, že si ho užívali s nami. Možno práve preto pomáhali rozbiehať afterparty. Okolo jednej po polnoci sa na pódiu objavili bratislavskí H16, ktorí však už publikum posielali domov spoľahlivejšie, než keby organizátori ohlásili bombu. Na ďalších avizovaných interpretov A.M.O. a Veca už bohužiaľ nedošlo, no aj keby sa ukázali, dojem, ktorý zanechali Fugees, by ich prehlušil spoľahlivejšie než čokoľvek iné.

Foto: Yurai