Kladivom a nožom

Ázijská kinematografia sa v posledných rokoch začala šíriť svetom rýchlejšie než literárne klony Harry Pottera. Spomeňte si na nedávne kvantá hororových snímok. Postupne však tento boom opadáva a začínajú sa k nám dostávať aj filmy, v ktorých by ste mŕtve dievča so spľasnutými vlasmi našli len ťažko. Hoci sa Old Boy v našich kinách premieta už nejaký ten piatok, konkrétne od 5. januára, nezaškodí si o ňom čosi povedať. Najmä ak je súčasťou vysoko cenenej, tzv. vengeance trilógie, popri Sympathy for Mr. Vengeance (2002) a Sympathy for Lady Vengeance (2005), kórejského režiséra Parka Chan-wooka.
Oh Dae-su (Choi Min-sik) je arogantný sebec, ktorý neustále vyrába problémy sebe a svojmu okoliu. Jedného dňa zmizne priamo na ulici a zostane po ňom len dáždnik. Po prebudení zistí, že je zavretý v hotelovej izbe, kde mu jediným spoločníkom je televízia a tajomný muž, ktorý mu prináša jedlo. Po pätnástich rokoch sa Dae-su ocitne rovnako záhadne na slobode s plnou peňaženkou a jedinou víziou, pomstiť sa za svoje väznenie.

Asi to bude preto, že som sa narodil v strednej Európe, pretože zvyčajne nie celkom rozumiem ázijskému umeniu – manga komiksami počnúc, cez anime, až po filmovú produkciu. Odlišný spôsob narácie príbehu a netradičné narábanie s postavami ma preto núti spracúvať videné oveľa intenzívnejšie. Na jednej strane sú tu síce úžasné akčné, no priamočiare komédie Jackieho Chana, ktoré si nekladú nároky na vysoké umenie, a potom sa v našich končinách objaví Old Boy. To, čo podľa prvotných ohlasov vyzeralo ako jednoduchý príbeh o pomste s niekoľkými scénami brutálneho násilia, je v skutočnosti pôsobivá snímka so silným príbehom a uhrančivými hereckými výkonmi. Dae-su sa totiž na ceste za pomstou stáva len súčasťou krutej hry, v ktorej má odhaliť o jeho minulosti niečo, čo dávno pochoval niekam veľmi hlboko. Keď sa po pätnástich rokoch ocitne na ulici, stáva sa nezastaviteľným strojom na pomstu, nezastaviteľným preto, lebo ho vpred ženie zatemnený rozum. Nie je veľmi schopný bežnej komunikácie s okolím, pretože sa dlhý čas mohol rozprávať len sám so sebou alebo s televízorom. Scenáristi mu toho však naložili ešte oveľa viac: do cesty mu postavili mladú ženu, s ktorou vytvorí milenecký vzťah.
Park Chan-wook osciluje vo svojej snímke medzi romancou, kriminálkou a filmom s bojovými umeniami. Všetky polohy zvláda veľmi dobre, pričom nezabudne klásť dôraz na dlhé, v jednom zábere nakrútené scény a detail. Napríklad v povestnej pasáži, kde Dae-su pojedá v reštaurácii chobotnicu (herec ich musel počas nakrúcania údajne zjesť štyri), po strate vedomia padne tvárou do zvyškov nešťastného tvora. Spod hlavy mu potom vytŕča jedno kmitajúce chápadlo.

Hoci je Old Boy záležitosťou minoritného diváka, nedostal sa ani do prvej desiatky návštevnosti slovenských kín a je prostredným dielom rozbehnutej trilógie, treba ho vidieť. Patrí totiž do úzkej skupinky filmov, podobne ako Dogville (2003) Larsa von Triera, ktoré dokážu vyvolávať zvláštne, možno aj nepríjemne hlboké pocity, no zostanú zakorenené dlho a bez pachuti. Tvorcovia sa navyše vyvarovali prílišnej komiksovosti, keďže Old Boy má svoj pôvod v kreslenom príbehu, a preto pôsobí realistickejšie. Dáva tiež tušiť, že Dae-su nie je jediným, kto sa ocitol v takomto väzení, a preto prilieva benzín do ohňa paranoidným divákom. A to, že nie ste paranoidní, ešte neznamená, že po vás nejdú.

Oldboy, Oldboy. Južná Kórea, kino, 2003, 120 min.

Réžia: Park Chan-wook
Scenár: Hwang Jo-yun a Lym Chun-hyeong
Kamera: Jeong Jeong-hun
Hudba: Yo Wook-yeong
Hrajú: Choi Min-sik – Oh Dae-su, Yu Ji-tae – Lee Woo-jin, Kang Hye-jeong – Mi-do, Ji Dae-han – No Jo-hwan, Lee Seung-shin – Yoo Hyung-ja
Oficiálne internetové stránky: http://films.tartanfilmsusa.com/oldboy/
http://oldboy.film.ru/
http://www.oldboy-movie.jp/