Citoví hackeri

Sú všade okolo. Vyzerajú na nerozoznanie od ostatných legitímnych užívateľov, výrobcov a spotrebiteľov citov. Vystupujú pod pseudonymami Osudový Muž, Ten Pravý, Budúci Otec Mojich Detí, Proste Úžasný Chlap a neskôr Ten Hajzel, Ten Čo Mi Zlomil Srdce a Ten Ktorého Meno Už Nikdy Nevyslovím. Prípadne Nech Zdochne a Keď Ho Stretnem Zabijem Ho. Samozrejme, že existujú aj ženy citové hackerky, ale pretože muži vo všeobecnosti neuznávajú drinu, ktorá súvisí s používaním slov, ženské ekvivalenty hackerských mien zostávajú pri lakonických Mrcha, Zmija, Hnusná Beštia alebo Najhoršie Sú Blondíny.

Citovými hackermi som sa začal zaoberať vo chvíli, keď som bol krivo obvinený, že k nim patrím.

- Zlomil si mi srdce, ukradol dušu, pošliapal po mojich zásadách a budeš sa za to škvariť v pekle, - povedala mi raz kamarátka pod vplyvom značného množstva beaujolais.

- Ja? – spýtal som sa konšternovane: - A kedy by som to všetko stihol?

Myslel som si, že sa len kamarátime s obozretne prejavovanou priazňou. Ona našu komunikáciu dešifrovala ako erotické dusno. Celé sa to nieslo v duchu hesla môjho kamaráta, ktorý tvrdí, že všetko medzi mužom a ženou je erotické, dusno to začína byť až vtedy, keď predstierajú, že nie je. Aj keď som v tomto prípade nevinný, musím uznať, že „veď predsa o nič nešlo“ je najrozšírenejšou výhovorkou citových hackerov, v prípade, že ich dostihnú a nútia vysvetľovať.

- Vlastne by ich bolo treba ľutovať, - povedala moja sestra, - ale to by za nimi nesmela zostávať taká spúšť.

Moja sestra, pravidelne vyťahujúca z kríz svoje tridsaťročné kamarátky a moja matka, pravidelne vykladajúca osud ženám od pätnásť do stodvadsať, mali vo veci citových hackerov jasno:

- Hacker príde a nabúra sa ti do systému niečím, čo vyzerá fantasticky. Podobne sa pred časom šíril internetový vírus: všetkým chodili maily s názvom I LOVE YOU. A kto by nechcel byť milovaný? Tak aj hacker vyzerá ako jackpot v milostnej lotérii. Keď sa mu ale otvoríš, vlezie ti do systému a ukradne ti, čo tam nájde.

- A ochrana? Antivírový program? – spýtal som sa.

- Neexistuje, - povedala matka.

- Existuje, - vyhlásila sestra. – Obozretnosť. Keď je niečo až príliš pekné, keď niekto až príliš presne hovorí tie najsprávnejšie slová, ktoré chcú ženy počuť, keď je niekto dokonalo chápavý, výrečný, úžasný a plne nasadený, treba sa mať na pozore.

- Pozor aj na sériových vykrádačov a na svoju slabosť opätovne im dovoliť, aby nás zraňovali, - povedala matka: - To sú také tie nikdy nekončiace vzťahy, ktorých popisom vás celé mesiace unavujú kamarátky. Keď nejaký muž robí všetko preto, aby si získal nejakú ženu a v okamihu, ako do nej prenikne, zmení sa z milenca na tyrana.

- Ona plače, ponižuje sa, čaká, telefonuje a je schopná všetkého, - poznamenala sestra. - Kým má dosť lásky, pozornosti a energie, on si z nej berie. Sám nedáva nič, alebo len málo. Keď sa systém zrúti, hacker zmizne.

- Znovu sa objaví až po čase, keď je jeho obeť zotavená a podľa možnosti ešte dostatočne naivná, aby mu dovolila postup zopakovať.

Ohromene som na tie dve pozeral: - Máte aj teóriu, prečo to robia?

- Obete? Raz naletí takmer každý. Tí, čo naletia aj druhýkrát, asi padli v detstve na hlavu a teraz majú pocit, že sú predurčení trpieť, - vyhlásila sestra.

- A hackeri?

- Kradnú niečo, čo nemajú alebo nemôžu mať. Alebo si aspoň myslia, že nemajú a nemôžu. Latentní homosexuáli. Muži, ktorých matka nemala rada alebo ich svojou láskou dusila. Magori. Psychopati. Extrémni egoisti.

Obe sa tvárili tak zasvätene, že nadrogovaná Pýtia kymácajúca sa na vešteckej trojnožke nad toxickými výparmi by bola pri nich len úbohá amatérka. A mne došlo, že tak ako všetci, aj hackeri si chcú urvať svoj obligátny kus šťastia, kým ich okolnosti, únava, homosexuálny comming out, pokročilý vek, alebo samovražedné tendencie neprinútia zmeniť taktiku. A kto nikdy nebol citovým hackerom, kto nikdy nešlohol ani kúsok citu, za ktorý nič nedal, nech zdvihne ruku.

- Vy ste to nerobili? – spýtal som sa.

- Nikdy, - povedala matka a nasadila výraz, ktorý používa vždy, keď klame.

- Občas, - povedala sestra. – Ale len pre ich dobro.

Obe sa vševediaco a dosť škodoradostne zasmiali.

Ak by vás zaujímalo, ako to dopadlo s kamarátkou so slabosťou pre beaujolais, tu je jej príbeh jednou vetou: Po tom, ako obvinila z citového hackerstva oboch svojich švagrov, kolegu z firmy, aj mňa, narazila na exemplárny prípad skutočného hackera, absolvovala s ním zničujúci vzťah, na konci ktorého otehotnela a nervovo sa zrútila a jeho rodina prinútila vinníka, aby si ju zobral.

- Každá obeť si hľadá svojho vraha, - predniesla na tú tému moja sestra cynicky.

Nechutné je len to, že keď ide o city, zomierame a ožívame rozhodne častejšie, než by sa patrilo na niekoho, kto neúčinkuje v juhoamerickej telenovele, kto si len žije svoj život.

(písané pre českú Elle)

Maxim E. Matkin  viac od autora »
Vaše reakcie [24]