Výprava za nádherou

Táto vznešená časť výletu po Bangkoku sa začína vskutku prozaicky, hundrem, keď si zlostne naťahujem ponožky a namáhavo oddeľujem palce. Ja som totiž prišla do trópov z pakistanských hôr (takmer) a jediné, čo mohlo slušne zakryť moje nemravné nohy, boli hrubé ponožky a teplé šnurovacie topánky, ktoré sa k môjmu letnému imidžu vôbec nehodili. Sprievodca však bol neúprosný: päty na výlete do kráľovského paláca musia byť zakryté, palce tiež. Inak môže prísť o licenciu. Tak som na posmech sveta stúpala do auta v hrubých ponožkách, natiahnutých v korálkových sandáloch a sukni, stiahnutej do polovice bedier. Aj keď sa v rade na vstup do paláca smelo korzovali paničky v šľapkách, náš vodca nepovolil ani na sekundu. Ale mal nám čo povedať, tak som to prehltla.

Bangkok, rovnako ako predchádzajúce hlavné mesto Siamu Ayuthaya, sa rozprestiera na častiach oddelených početnými kanálmi. Tá, kde stojí Veľký palác, sa volá Ratanakosin a je srdcom kráľovskej moci. Prvé paláce dal postaviť kráľ Rama I. po presťahovaní hlavného mesta z Thonburi do Bangkoku. Určil tak svoje sídlo, miesto kráľovských korunovácií i pohrebov. Zároveň sa začali stavať i administratívne budovy.

Vchod do celého komplexu, v ktorom je viac ako 100 budov (jeho dĺžka dosahuje skoro dva kilometre), je očarujúci. Na početné budovy, pokryté zlatými nátermi s bohatou ornamentálnou výzdobou, dopadá slnko, a tak je fascinácia skupinová. Sprievodca nás upozorňuje na množstvo kráľovských výsadných znakov. Je ním počet častí na dáždniku, ktorý má obyčajne 5 častí, v prípade kráľov 9. Ďalej sú to tvarované dosky s volutami, obyčajne stojace pred chrámami. V kráľovskom paláci sú dve oproti sebe. Neviem, čo skôr: počúvať zaujímavý výklad, fotiť, alebo radšej natáčať? Obrovskí farební džinovia, jeden dobrý, druhý zlý, kópia kmérskeho chrámu Angor Wat, štíhle steny Phra Mondop. Obchádzame obrovský zlatý zvon, pagodu Phra Siratana, kde sú uschované posvätné budhistické rukopisy na palmových listoch.

Doslova zlatý klinec programu
Zlatým (doslova) klincom návštevy Veľkého paláca je vstup do chrámu Smaragdového Budhu (Emerald Buddha). Sprievodca nám najprv prinesie obrázok, kde sú Budhovia oblečení na tri ročné obdobia: leto, obdobie dažďov a zimu. Zmena odevu je slávnostná a vždy jej asistuje kráľ. Vstupujeme boso do chrámu. Hneď je slušné si sadnúť, aby ste nad nikým nestáli. Steny zdobia maľby z Ramakian, thajskej verzie indického eposu Ramayana. Keď sa posediačky poobzeráme, vyjdeme von a tam, pri veľkej nádobe, nás všetkých milý sprievodca pokropí vodou z lotosového kvetu, ktorý je posvätnou kvetinou budhizmu.
Smaragdový Budha je vlastne vytesaný z jedného kusa nefritu a mal zaujímavý osud. Našli ho v roku 1434 na severe, v Chiang Mai. Bol však pokrytý sadrou a všetci si mysleli, že nejde o nič výnimočné. Až neskôr si na jeho nose všimli trhlinku a pod ňou čosi, o čom si spočiatku mysleli, že je to smaragd. Preto Budhu nazvali Smaragdový.

Piknik ako obeta
Všetci okolo sústredene obetujú, držia v rukách dymiace tyčinky a modlia sa. Oproti sedí nejaká rodina a rozkladá okolo seba tanieriky, podnosy, ovocie, zeleninu a jedlo. „Tu sa dá aj piknikovať?“ pýtam sa neinformovane. „Nie, oni pripravujú obetu,“ usmeje sa sprievodca. Úsmev je tu čosi ako pozdrav. Keď potom na jednom z oltárikov v obchode vidím pohár whisky, už chápem, že ho tam niekto nezabudol, ale že sa dotyčný jednoducho chcel s Budhom podeliť o svoj obľúbeným nápoj.

Presúvame sa k palácu Borom Phiman Mansion, postaveným v západnom štýle v roku 1903 kráľom Ramom V. Dnes sa v ňom prijímajú štátnické návštevy a my ho sledujeme spoza plota. Odtiaľ kráčame k Chakri Mahaprasat, budove, nesúcej prvky západnej (presnejšie talianskej) renesancie i thajskej architektúry. Všetky strechy na reprezentačných budovách majú „mondóp“, jazýčky trčiace dohora, ktoré symbolizujú klíčiacu rastlinu. Najvyšší mondóp nesie popol kráľov z dynastie Chakri.
Kombinácia budhistickej a západoeurópskej architektúry, v ktorej sú postavené budovy v komplexe, sa niekedy nazýva aj Ratanakosin, starý bangkocký štýl.
Lekcia z histórie sa končí, odchádzame, a ja neustále komusi skáčem do záberu, lebo na tomto pozadí sa fotia všetci. Žiadam rodinu, aby ma na tomto mieste výnimočne fotografovala len po členky.

Člnková ekonomika
Damnoen Saduak – plávajúci trh
Kanálová premávka v Thajsku pripomína Amsterdam. Obhliadka malého mestečka od vodnej hladiny je zaujímavá, aj keď nechuť obyvateľov domčekov, lemujúcich kanály, k motorovým člnom, plných zvedavých, hystericky cvakajúcich turistov, je evidentná. Všade visia thajské bielo-modro-červené zástavy a domy zdobia portréty kráľa Bhumibola Adulyadeja, Ramu IX., ktorý je najdlhšie vládnucim monarchom na svete. Nastúpil na trón v roku 1946. Každý rok 5. decembra sa v Thajsku oslavujú narodeniny kráľa a tento deň je zároveň Dňom otcov. Jeho veličenstvo milujú najmä jednoduchí ľudia. Kráľ a jeho rodina robia všetko pre zlepšenie života tých najchudobnejších. Založili niekoľko nadácií a koruna financuje množstvo projektov.
Rama IX. je nielen nadšený fotograf, ale aj milovník hudby. Podobne ako Bob, nadšene hrá na saxofón. Nahral a naspieval niekoľko vlastných albumov. Dokonca sám skladá aj piesne. Aspoň už vieme, kde sa inšpirovali naši štátnici.

Keď dorazíme k trhu, len vystúpime a nastúpime. Za 500 bahtov (1 USD je asi 40 bht) si môžete prenajať babku s člnom a pustiť sa do nakupovania všetkého, na čo dosiahnete. Na brehu i na inom člne. Sortiment tovarov je široký, ale frčí najmä ovocie, zelenina a samozrejme suveníry. Taštičky, dáždničky, sukničky, slony, tigre a sošky Budhov. Prvýkrát v živote jem božské jablká (lord apples) a dračie ovocie (dragon fruit). Donedávna ho nepoznali ani Thajčania, je to vraj čínsky export. Farby tohto nevšedného kúsku ma fascinujú: ostro ružový povrch s malými zelenými náznakmi lístkov a biele dužinaté vnútro, posiate čiernymi semienkami. Vyzerajú ako hermelín.

Ak bolo kedysi nakupovanie na člnkoch realitou, dnes je, obávam sa, len turistickou atrakciou. Inak všetci mieria do miestneho Tesca alebo iného megastoru. Na celý nákupný chaos sa dokážete pozerať z mostíka nad kanálom dlho-predlho. Jeho ruch má čosi z hračkárskeho šarmu. V malom úzkom priestore sa odrazu odohráva tisíc vecí, ľudia z celého sveta sa prekrikujú a všetko kypí životom. Keď odrazu začujem slovenčinu, pekne sa pozdravím. Dobrý deň!

Rieka smrti
Most cez rieku Kwae, provincia Kančanaburi
„Vyslovujete to nesprávne,“ upozorňuje nás žoviálny sprievodca. „Kwai je vodný byvol, vyslovujte to Kwé. To je názov tej rieky!“ Takže všetkým fil

Viera Langerová  viac od autora »