John Cale: legenda, pre ktorú je každý žáner primalý

S menom Johna Cala, hudobníka, ktorý sa 5. marca predstaví na koncerte v bratislavskom klube Babylon, ste sa už museli niekde stretnúť. Možno ste ho našli na obale niektorého z vašich obľúbených albumov od Iggyho Popa či Patti Smithovej. Zasvätenejší vedia, že ide o jednu z kľúčových postáv legendárnej skupiny Velvet Underground a nezaraditeľného hudobníka, ktorý počas svojej štyridsaťročnej dráhy prišiel s mnohými zaujímavými nahrávkami.

Stretnutie s Reedom
Rodáka z waleského Garnantu (1942) v mladosti zlákali možnosti experimentálnej hudby. Jeho talent mu vyniesol štúdiá v Londýne a neskôr v Bostone a New Yorku, kde sa zoznámil s tvorbou avantgardistov La Monta Younga a Johna Caga. Pre jeho život však bolo kľúčové stretnutie s Louom Reedom, spevákom a skladateľom, ktorého s Calom zoznámil jeden producent, pretože mylne považoval excentricky vyzerajúceho Walesana za rockera.

Cala očarili jeho pesničky natoľko, že založili spolu skupinu, pomenovanú podľa brakového románu. Zatiaľ čo Reed dodával Velvetu skvelé skladby ako Waiting For My Man, Venus In Furs, alebo Femme Fatale, Cale ich odieval do nekonvenčných šiat. Hral na violu, basgitaru a klavír, spieval, aj vďaka nemu znel rokenrol tak surovo a novátorsky.

V roku 1968 kapelu opúšťa, vydáva sa na sólovú dráhu, popri ktorej sa venuje produkovaniu albumov iných hudobníkov. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vydal sériu pozoruhodných pesničkárskych albumov ako Vintage Violence, Paris 1919, alebo Fear.

Medzitým stihol produkovať prvé albumy Nico, niekdajšej speváčky Velvet Underground, debutový album The Stooges s Iggym Popom, ktorý predznamenal éru punkrockovej hudby. Jeho kredit dodnes zdobí prvý album Horses od Patti Smithovej, ktorá si ho priam vydupala za producenta. 

Nezaraditeľný hudobník
Zaradiť Cala ako interpreta je nemožné. Vážia si ho súčasní skladatelia vážnej hudby, rovnako ako hudobníci z radov punkerov alebo alternatívneho rocku. Jeho záber je skutočne široký. Nahral niekoľko albumov filmovej hudby, nepohrdne obyčajným country a svedčí mu aj spolupráca s inými. Ako napríklad s dávnym kolegom Louom Reedom, s ktorým nahral album Songs For Drella, venovaný Andymu Warholovi, s newyorským folkerom Bobbym Neuwirthom (The Last Days On Earth) alebo zvukovým mágom Brianom Enom (Wrong Way Up).

V roku 1994 sa predstavil spolu s obnovenými The Velvet Underground aj v Prahe. Uvažovalo sa dokonca o nahraní nového albumu, ale po hádkach Reeda s Calom ohľadne produkcie na škodu fanúšikov z toho zišlo. V posledných rokoch sa Calove hudobné obzory rozšírili s možnosťami nových digitálnych technológií. K jeho posledným vrcholom patrí koncepčný album Hobo Sapiens (2003), akési hudobno-zvukové dobrodružstvo o „človeku túlavom“, kráčajúcim neradostným svetom, ktorý má blízko napríklad ku Growing Up od Petra Gabriela alebo Outside od Davida Bowieho.

V Bratislave predstaví spolu so svojou kapelou aj skladby z posledného albumu Black Acecate (2005), na ktorom sa vrátil k ostrejšej rockovej hudbe. Asi tak bude znieť Cale v Babylone. 

Peter Bálik
Autor je redaktorom denníka SME