Šťastie je zložené z množstva malých potešení

Náš život, akokoľvek ho žijeme, či ho ovládame my, alebo on nás, či lietame, alebo padáme, užívame si, rozbíjame si nos, alebo sa čvachtáme v bahne na dne, náš život sa skladá z maličkostí. Niekedy ich nedokážeme rozoznať, pretože nám výhľad zacláňa niečo príliš veľké a nestráviteľné, niekedy zabúdame, že to tak je. Ale aj ten najpevnejší hrad bol kedysi len hŕbou kameňa, ktorú kamienok po kamienku, tehličku po tehličke niekto postavil. A tak ak si vyhrnieme rukávy a pustíme sa s odhodlaním do rekonštrukcie, môžeme aj z chladnej pevnosti vyrobiť útulné hniezdo, zo slameného domčeka bezpečný dom. Na zmenu nie je nikdy neskoro.

Baudelaire kedysi napísal: „Trocha práce, tristošesťdesiatpäťkrát opakovaná, dáva tristošesťdesiatpäťkrát trochu peňazí, teda obrovskú sumu. Zároveň s tým je postarané o slávu. Podobne je šťastie zložené z množstva malých potešení.“ Na potešenia by sme si mali nájsť čas vždy. Každý deň aspoň na jedno. Nikdy nevieme, ktoré nám zmení pohľad na svet, odhalí nám niečo dôležité o nás samých, spomalí nás, alebo, naopak, konečne prehodí na tú správnu rýchlosť. Nikdy nevieme, aká maličkosť nám môže zmeniť život. Predsavzatia sú nanič. Sú na to, aby sme si ich dávali a potom sa trápili výčitkami, že ich neplníme. Maličkosti, ktoré hýbu svetom, aj keď môžu vyzerať akokoľvek nevinne a jednoducho, sú tým spúšťacím mechanizmom, páčkou na výhybke, zápalnou šnúrou Veľkého Tresku. Tu je 5 mojich tipov na znásobenie vášho dobrého pocitu zo života:

Cirkus svet očami dieťaťa – Skvelá kniha na jeden dych
Aglaja Veteranyi: Prečo sa dieťa varí v kaši. Aspekt, Bratislava 2005

„Predstavujem si nebo. Je také veľké, že okamžite zaspím, aby som sa upokojila. Pri prebúdzaní viem, že boh je o niečo menší ako nebo. Inak by sme pri modlení od strachu stále zaspávali.“

Detský pohľad je naivný a nevinný. Ale nie všetko, čo deti vidia, je nevinné. Nie všetko, čo počujú, nepochopia. Nie všetko, čo sa im preháňa v hlave, je nezmyselné a nelogické. Deti všetko vidia, všetko počujú, všetko si pamätajú. Vedia klásť veľmi presné otázky. Hlavná hrdinka knihy Aglaje Veteranyi je dieťa. To jej však nebráni mať jasno v tom, kde je domov, aj keď ste v cudzine, aj keď ste na úteku z vlasti. Tá vlasť je Rumunsko a domovom je cirkus, mama, ktorá visí na vlasoch a otec klaun. Domovom je domáce jedlo, jedlo, aké sa jedáva v domovine. Domovom je reč, ktorou hovoria príbuzní, ktorí zostali doma. Domovom je dieťa, ktoré sa varí v kaši, vždy inak a z iného dôvodu, ale vždy načisto uvarené a zjedené, jedlé a pojedajúce.

Prečo sa dieťa varí v kaši? Ako vonia boh? Čo prináša nešťastie? Čo je najkrajšie? Koľko cudzín existuje? Hovorí boh cudzími jazykmi? A naozaj je v nebi cirkus? Ak sa chcete dozvedieť odpovede na tieto otázky, prečítajte si Prečo sa dieťa varí v kaši. Napriek rozprávkovosti názvu, farebnosti a ľahkosti rozprávania, príbeh je chvíľami až kruto smutný a nemorálny, no možno práve preto veľmi skutočný a blízky.

Kúsok trendy sklíčka – Slnečné okuliare, v ktorých budete hviezda
Jarné slnko sa vie poriadne zahryznúť do očí, rozkýchať a rozslziť. Ak vaše minuloročné okuliare držia tvar iba vďaka drôtikom alebo lepiacej páske a sklá sú posiate škrabancami ako plátno impresionistu, je na čase kúpiť si nové. Hlavná sezóna slnečných okuliarov sa práve začína, takže by ste si v obchodoch mali z čoho vybrať. Ak vám záleží nielen na dizajne, ale aj na vašom zraku, odporúčam vám kupovať slnečné okuliare zásadne v očných optikách. Ak si nájdete nejakú mimo centra, prípadne mimo hlavného mesta, môžete byť príjemne prekvapení veľkým výberom, dobrými značkami, netradičnými modelmi a skvelými cenami. Ak nosíte dioptrické okuliare, môžete si nechať do vami vybratých slnečných okuliarov nechať vsadiť dioptrické tmavé sklá. Napočudovanie to nie je až taká veľká položka, ako by ste si mohli myslieť a svet spoza dobre padnúcich slnečných okuliarov je naozaj inakší.

Svetielka nie sú gýč – Vianočná výzdoba po celý rok

Vianočné svetielka nie sú gýč. A ak náhodou áno, nevadí. Moja svokra má niekoľko sád farebných vianočných svetielok pod stropom v obývačke inštalovaných celoročne a vyzerá to skvelo. Navodzuje to tak trochu párty atmosféru, aj tomu najvšednejšiemu interiéru dodajú svetielka zvláštny glanc. Ak čakáte návštevu alebo jednoducho chcete svoj interiér ozvláštniť, vytiahnite vianočnú svetelnú ryžu, hviezdičky alebo muchotrávky a posvieťte si nimi do života. Ak vianočné svetielka nemáte alebo túžite doplniť zásoby, v obchodných domoch s nábytkom dostali letný tovar a medzi nimi exteriérové a interiérové svetelné reťaze rôznych farieb, dĺžok a tvarov. Roj svietiacich vážok vám môže poletovať nad hlavou v izbe alebo na balkóne už dnes.

Do lesa príjemne a užitočne – Najlepšie s požičaným psom
Ak si z tohtoročnej jari vychutnávate zatiaľ iba jarnú depresiu, mali by ste ísť do lesa. V lese to už pučí, vonia a začína kvitnúť. Les je svet sám pre seba, a predsa vás nechá vojsť a precítiť ho. Jeho ticho, jeho zvuky, rastliny, aj zvieratá. Byť na jar v lese je ako sledovať niekoho pri prezliekaní. Je to istý druh intimity. Nemusíte ísť na dlhú túru. Stačí prechádzka. Ak sa vám nechce ísť do lesa samým, vezmite si psa. A ak psa nemáte, požičajte si ho. Napríklad z útulku. Psa si môžete za jednorazový symbolický poplatok (za ktorý vám vystavia preukaz venčiara) požičať na jednu prechádzku alebo aj na celý deň, je to len vecou dohody. Môžete vyvenčiť psa, ktorý je práve na rade, alebo takého, ktorého si nájdete na internete a je vám sympatický. Priamo do útulku vás z hygienických dôvodov nepustia, takže nejakých srdcervúcich scén zvierat v kotercoch budete ušetrení. Ak „svojmu“ psíkovi prinesiete niečo na jedenie, bude vám za to veľmi vďačný. Nemusí to byť desaťkilové balenie granúl, stačí aj malá konzerva alebo balíček psích odmien. Ja som sa pred prvým venčením trochu bála, ale bol to nakoniec príjemný, aj keď zvláštny pocit.

Niečo živé a zelené – Nemyslím len trávu
Príroda sa prebudila zo spánku a s každou kvapkou životodarnej miazgy, ktorá sa pohla v stromoch, sa vlieva aj nám do žíl nová energia a radosť zo života. Prežili sme nekonečnú, otravnú a ubíjajúcu zimu a spolu s trávou nám rastú vlasy, každá kvapka jarného dažďa nám prináša zdravie a dobrý život. Ešte predtým, ako ktosi vymyslel veľkonočné sviatky, oslavoval sa v tomto období práve návrat života, prebudenie prírody z dlhého studeného sna, nový život a nová energia. Narcisy vo váze, pažítka v kvetináči alebo niekoľko vetvičiek z kríka, ktoré práve začínajú pučať. Pustite prírodu k sebe domov. Zaborte prsty do hliny, zasejte semienka, presaďte izbovky, kúpte si na balkón muškáty. Vychutnajte si to, na čo sme tak dlho čakali.

Ďalšie články z pondelka 10. apríla 2006
Elena Akácsová: Na zabavúúúúú!
Rado Ondřejíček: Je Slovensko už celkom v čiči?
Peter Pišťanek: Odišiel autor Solarisu