Malá Chiyo má tú smolu, že jej rodičia žijú len z mora do úst a v rybolove sa úžasná kariéra veľmi nečrtá. Jednej daždivej noci sa však spolu so sestrou dostane do rúk obchodníka s bielym mäsom, ktorý ich predá v meste. Rodičia si síce finančne polepšia, no dievčatá čaká život plný pretvárky a opitých mužov.
Snímka vznikla podľa aj u nás známeho románu Pamäte gejše od Artura Goldena, ktorý bol v Hollywoode dlhé roky predmetom licitovania. Istý čas stránky scenára doma hladil a po malých aziatkách do komparzu pokukoval Steven Spielberg. Napokon sa uspokojil len s pozíciou producenta a post režiséra prenechal Robovi Marshallovi, ktorý pred štyrmi rokmi zaujal sviežim, výtvarne štylizovaným muzikálom Chicago. Keďže za neho pobral hrsť Oscarov, ďalší projekt už bol očakávaný s napätím. A čo môže byť lepšie, než slávna kniha o najpopulárnejšej gejši?
Asi čokoľvek, odpovedám si na rečnícku otázku z predchádzajúceho odseku. Nemôžem sa totiž zbaviť dojmu, že Marshall nekládol potrebný dôraz na príbeh filmu. Opája sa úžasne atmosférickou výpravou, až sa nechce veriť, že všetky tie uličky vyrástli za humnami Los Angeles, kostýmami a ladnými pohybovými kreáciami gejší viac než dejom samotným. Mimochodom, pri Chicagu pracoval ako choreograf tanečných čísel, takže pri svojej novinke sa musel na režisérskej stoličke ošívať ako hyperaktívny prvák v škole. Na Marshallov temperament sa totiž vo filme nič také divoké či rozpohybované nedeje. Možno preto neustále prší, čo asi najlepšie vyjadruje depresiu z deja, keďže všade vidíme len meravé ázijské tváre.
Ťažko povedať, do akej miery snímka kopíruje realitu života gejší. Artur Golden knihu napísal na základe rozhovorov s Mineko Iwasakiovou, čo bola v druhej polovici minulého storočia top predstaviteľka svojho remesla, kým vo veku 29 rokov odišla do dôchodku. So spisovateľom sa však po vyjdení knihy začala súdiť, až napokon došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu. Najvypuklejší nesúhlas sa ozval z Japonska, pretože všetky hlavné postavy stvárnili herečky, ktoré nie sú pôvodom z tejto krajiny. Ziyi Zhangová je Číňanka a Michelle Yeohová má čínsko-malajské korene. Je to čosi podobné, ako keď titulnú postavu v pripravovanom filme Love Story Bathory od Juraja Jakubiska stvárni Angličanka. V japonskej kultúre však má gejša ešte významnejšie postavenie, a preto sa herečky, hoci veľmi kvalitné, stretli s veľkou nevôľou. Našťastie sú zobrazené správne – ako kultivované spoločníčky, vzdelané v mnohých oblastiach, a ich poslaním je pobaviť ducha mocných, respektíve bohatých mužov. A keďže v Číne ešte stále neodpustili Japoncom okupáciu z II. svetovej vojny, snímku tam pre spomínané rošády s hereckým obsadením rovno zakázali.
Ak očakávate od Gejše erotikou nabitý film, do kina radšej ani nechoďte. Súloží je totiž pomenej, a hoci sú herečky pomerne príťažlivé, zvyčajne viac než tvár a ramená neodhalia. Zato ľudia podieľajúci sa na výprave a kostýmoch odhalili oveľa viac: len ručne vyrobených kimon sa vo filme mihne viac než 250. Pred takýmto kusiskom poctivej práce treba naozaj zložiť klobúk dolu. Mimochodom, vo viacerých pasážach sa Gejša, možno nechcene, vezie na boome komiksových filmov, pričom najbližšie má k minuloročnému Batman začína (r. Christopher Nolan). Keď Sayuri zlieza drevené strechy alebo absolvuje zrýchlený kurz gejše, totálne z filmu trčí superhrdinská tematika. Nehovoriac o tom, že si všetky maľujú na tvár novú identitu a sama hlavná hrdinka v priebehu deja zmení meno, čím ako keby získala novú identitu.
Gejša, Memoirs of a Geisha. USA 2005, kino, 145 min.
Réžia: Rob Marshall
Scenár: podľa knihy Arthura Goldena napísal Robin Swicord
Kamera: Dion Beebe
Hudba: John Williams
Hrajú: Ziyi Zhangová – Chiyo / Sayuri, Suzuka Ohgová – mladá Chiyo, Ken Watanabe - Predseda, Kôji Yakusho – Nobu, Youki Kudohová – Pumpkin, Michelle Yeohová - Mameha
Oficiálne internetové stránky:
http://www.apple.com/trailers/sony_pictures/memoirsofageisha
http://www.geishasoundtrack.com
http://www.movies.co.jp/sayuri
http://www.sonypictures.com/homevideo/memoirsofageisha/index.html
http://wwws.warnerbros.de/memoirsofageisha
Ďalšie články zo stredy 3. mája 2006
Rado Ondřejíček: Vďaka, Lojzo!
Lukáš Krivošík: Planéta opíc
Peter Pišťanek: Intímna besiedka
Imrich Rešeta ml. viac od autora »
Vaše reakcie [10]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|