Kain a Raziel, dvaja znepriatelení upíri!

Máte chuť vysať niekomu krv alebo získať jeho dušu? Máte radi upírov? Ak áno, zahrajte si hru Legacy of Kain: Defiance, ktorá je k dispozícii na našom hernom portáli na stiahnutie a ktorá vám všetky vaše chúťky dožičí. V upírskej ságe sa vrátite do temnej krajiny Nosgoth, v ktorej ako vampír Kain prenasledujete svoj vlastný výtvor – Raziela, alebo naopak, pri hre s vampírom Razielom Kaina.

Ako ste už asi postrehli, zatiaľ posledné pokračovanie upírskej akčnej fantasy adventúry ponúka striedavú hru za obidve postavy – Kaina i Raziela. Sú rozdelení na iných miestach a obaja musia bojovať s vlastnými nepriateľmi, aby odkryli tajomstvo svojej budúcnosti. K dispozícii majú svoje vampírske schopnosti a samozrejme Reaver, čo je v preklade plieniteľ – meč, ktorý si celú hru vylepšujete, a to za každú postavu inak. Vydajte sa s nimi na temnú púť, ktorú môže prežiť iba jeden z nich.

Akčná adventúra Legacy of Kain: Defiance je piate pokračovanie upírskej ságy. Prvý titul z roku 1996 s názvom LOK: Blood Omen bol však žánrom úplne odlišný: izometrické akčné RPG, kde ste v hlavnej úlohe hrali za upíra Kaina (hráči titul považujú za mimoriadne kvalitný, samozrejme, s prihliadnutím na jej vek). V roku 1999 bol vydaný revolučný LOK: Soul Reaver, ktorý bol konečne plne v 3D a práve tu sa začala písať sága s druhým hlavným hrdinom – Razielom, ktorý sa o dva roky neskôr dočkal aj pokračovania v titule LOK: Soul Reaver 2. O ďalšie dva roky prišiel znova Kain v titule LOK: Blood Omen 2 (medzi fanúšikmi je však považovaný za najhoršiu časť série Legacy of Kain). Zatiaľ posledný titul tejto akčnej upírovky bol vydaný v roku 2003 – LOK: Defiance.

Priznám sa, že s predchádzajúcimi dielmi nemám veľa skúseností, nikdy som ich totiž nehral. Avšak z informácií, ktoré sú o predchádzajúcich dieloch hry dostupné, je jedna vec jasná. Oproti minulým 3D dielom je LOK: Defiance pre hráčov trochu sklamaním. Prečo? Hra zmenila systém voľného zobrazovania 3D grafiky podľa pohybu postavy na systém zobrazovania pomocou pevných „filmových“ kamier, ktoré zobrazujú vašu postavu len z daného bodu. Čo na tom, že sa natáčajú podľa vášho pohybu, hru to určite nezlepšilo. A práve pre nadefinované zobrazovanie je komplikované aj ovládanie! K nemu sa však dostaneme neskôr. Nemal by som tiež zabudnúť spomenúť, že počas hry môžete využiť aj pohľad z vlastných očí, no nie na všetkých miestach hry, len pri zastavení postavy.

Hru začínate s Kainom, ktorý našiel cestu do Sarafanovej pevnosti, kde hľadá Moebiusa. Ten jediný vie, kde môže Kain nájsť Raziela. Počas hľadania Raziela v pevnosti sa naučíte skákať, liezť, prechádzať cez mreže, biť sa s nepriateľmi a používať svoju telekinetickú silu. Po svojej ceste nájdete aj uväznené osoby, ktorým môžete vypiť krv a tým si doplniť energiu. Krv však budete piť najmä vašim nepriateľom počas súbojov.

Sarafanova pevnosť na mňa nezapôsobila najlepším dojmom, a to aj napriek peknej a svižnej grafike, ktorá stvárňuje gotickú architektúru. Najskôr som sa musel vžiť do ovládania postavy a zorientovať sa v pomerne veľkom bludisku chodieb a námestí, čo mi robilo problém najmä pre automatické prepínanie pohľadov kamery. Občas som mal pocit, že iba prechádzam prevažne prázdnymi chodbami a priestormi pevnosti, otvárajúc pritom všadeprítomné dvere a hľadajúc spôsob, ako otvoriť tie uzamknuté. Také sú, žiaľ, moje prvé dojmy z hry.

Hra je striktne lineárna a pokiaľ neurobíte to, čo musíte, ďalej vás nepustí. Vlastne počas celej hry vás na každom druhom kroku čakajú rôzne logické, či skôr mechanické hádanky typu ako otvoriť uzamknuté či inak chránené dvere, alebo ako sa dostať na druhú stranu priekopy. V Sarafanovej pevnosti sú riešenia často banálne a spočívajú najmä v nájdení nejakej páčky či tlačidla, poprípade musíte získať väčšiu silu vášho Reaveru, posúvať alebo použiť rôzne predmety, alebo využiť telekinetické schopnosti. Ak neviete, čo máte robiť, začína sa problém, pretože vrátiť sa späť do prejdených priestorov sa väčšinou dá a blúdiť týmito prázdnymi prejdenými priestormi nie je príliš motivujúce.

Ak máte pocit, že s hrou to ide dolu vodou, ste na veľkom omyle. Ako býva zvykom, čím ďalej hráte, tým je hra lepšia a zaujímavejšia. Striedanie hrania za každú z postáv prináša príjemnú zmenu, čo hre prospieva. Keď k tomu pripočítate pútavý dej, veľký počet a veľkosť levelov, ako i peknú a rôznorodú grafiku, je sa na čo tešiť.

Okrem začiatočnej a podľa mňa dosť nudnej Sarafanovej pevnosti zavítate do pekla, kde sa smažil Raziel, na veľké pohrebisko, do Voradorovho kaštieľa, Avernusovej katedrály a jej katakomb, či na koncovú vampírsku citadelu. Nenechajte sa zmiasť menším počtom vymenovaných lokácií – hra je totiž skutočne veľká a obsiahla.

LOK: Defiance je najmä akčnou hrou, ku ktorej neodmysliteľne patria jej implementované RPG prvky. Počas celej hry nachádzate telekinetické runy a talizmany energie, ktoré zvyšujú vašu duševnú i fyzickú odolnosť. Bojovaním s nepriateľmi sa vám zdokonaľujú bojové skúsenosti a keď prekročia určitú mieru, automaticky získavate nové bojové kombo, pomocou ktorého môžete ešte efektívnejšie bojovať. Nakoniec je tu ešte váš meč Reaver, ktorý si môžete zlepšovať. Počas celej hry s Kainom získate až päť rôznych vlastností Reaveru, ktoré meníte podľa potreby. V hre s Razielom máte k dispozícii ešte 10 iných typov! (Oheň, blesk, ľad, voda, duch, zem, vzduch, duch, duša... a to nehovorím o tom, že každá z možností Reavera ponúka aj svoje vlastné kúzlo – napr. neviditeľnosť). Vlastnosti Reavera, mieru vašich bojových skúseností, zobraté talizmany a telekinetické runy si môžete pre každú postavu prezrieť v prehľadnom inventári.

Bojovanie s ľudskými nepriateľmi či príšerami je pestré a zaujímavé. Používate nové bojové kombá, rôzne typy Reavera a telekinetickú silu, ktorou odvrhnete nepriateľov z útesov, hradieb, či na ostré predmety. Ale myslite na to, že aj nepriatelia sú čoraz početnejší a silnejší a neskôr majú aj svojich čarodejníkov, ktorí používajú útočné a ochranné kúzla.

A teraz to najdôležitejšie – kameň úrazu má LOK: Defiance v ovládaní. Práve pre systém filmových kamier je ovládanie značne namáhavé a prácne, pretože pri prechádzaní chodbami musíte postavu natáčať vždy podľa danej kamery, čo je dosť náročné na stály postreh hráča. Neraz sa ocitnete v situácii, keď ani nebudete vedieť, kde je vaša postava, až kým nezistíte, že sa tlačí niekde do steny, alebo že jej prekáža v prechode nejaký predmet či objekt. To by však nebolo to najhoršie! Ešte viac sa ovládanie skomplikuje, pokiaľ od vás hra vyžaduje preskakovanie na menšie plošiny či mosty. Práve tu budete s nechuťou opakovať tú istú situáciu aj viac ako desaťkrát, pokým sa vám nepodarí úspešne skočiť na požadované miesto. Našťastie, týchto situácií v hre nie je až tak veľa a k dispozícii je autosave, ktorý umožňuje nebezpečné situácie opakovať krátko pred nimi, i keď znova od začiatku.

Aj keď to podľa predošlého textu tak nevyzerá, v hre prevažujú jej dobré stránky. Okrem pútavého upírskeho deja a striedavého hrania za dve postavy je to najmä jej rozľahlosť, veľkosť a počet levelov. Keď si pripočítate výbornú grafiku a rôznorodé scenérie, nespočetné množstvo nepriateľov a s nimi súvisiacich efektných bojov, či rôzne logické mini hádanky, máte o zábavu postarané.

Hru sťahujte a hrajte tu.

viac od autora »
Vaše reakcie [1]