Sú traja a bývajú v jednom byte. Jeden je notorický výrobca emocionálnych problémov, druhý sa hanbí za svoj vzťah z mladosti, ktorý možno priniesol plody, a tretí zase nevytiahne päty z bloku obytných domov. Keď sa náhodou dostane ich domáce video do televízie, z trojice sa razom stanú mediálne hviezdy.
V roku 2003 sme mohli u nás o reality show typu Sendreiovci len počuť zo zahraničia. V Nórsku však zrejme už dávno vedeli o čo ide, pretože použili tento formát ako základ celovečerného filmuKamarát. Nápad je to zaujímavý a nečudo, že sa film udržal v domácich kinách viac než pol roka. Vytvoril tak nórsky rekord. To ešte pre slovenského diváka nič nemusí znamenať, pretože trebárs indické snímky s mimoriadnou návštevnosťou by u nás asi pohoreli. Našťastie je Kamarát z tých univerzálnejších filmov a skvele sa triafa najmä do generácie, ktorá práve prežíva svoju tretiu dekádu. Jeho hrdinovia majú okolo 25 rokov a obchádzajú ich situácie hroziace evolúciou na vyšší level. Na úroveň dospelosti a zodpovednosti nielen za seba, ale aj za niekoho iného. Možno to znie ako z nedeľnej televíznej diskusie o vzťahoch, vo filme to však vyzerá oveľa lepšie. Kamarát má totiž v sebe viac života, než všetky tie partnerské rady.
Film predchádza skvelá povesť a ceny divákov z filmových festivalov v Karlových Varoch či Varšave. Podľa toho si ho už aj môžete zaradiť do určitej škatuľky. Hlavnými postavami sú na pohľad beznádejné existencie s komplikovaným vnútrom a ešte horšími medziľudskými vzťahmi. Divák postupne rozplieta klbko emócií a vedľajších dejových línií. Navyše je tu zjavná opozícia sveta „obyčajných“ ľudí a peniaze zhŕňajúcich yupíkov či umelcov. Z osobnej skúsenosti viem, že toto všetko má festivalové publikum rado. Ak sa vás dotýka tzv. milionárska daň, alebo sa snažíte každý deň obracať sa v zamestnaní s vidinou lepších zajtrajškov, hlavné postavy filmu vám asi nebudú príliš sympatické.
Priznám sa, že spočiatku som hlavného hrdinu trošku nemal rád. Jeho ambície skončili niekde pri vylepovaní plagátov a nezáväznom sexe, resp. neschopnosti pohnúť sa so vzťahmi ďalej. Chyba je možno v tom, že film vždy beriem ako fikciu, a keď mi niekto naservíruje čosi, čo má k realite naozaj blízko, strácam záujem. Film by ma totiž mal baviť čímsi novým a nie ukazovať niečo, kvôli čomu mi len stačí zadívať sa na svet okolo seba. Kamarát ma však postupom času namotal a asi v polovici filmu som sa prichytil, ako držím postavám palce. Tvorcovia splnili svoju úlohu dokonale.
Kamarát je príjemná generačná výpoveď pre ľudí v tretej dekáde života. Nehúli sa tu, len trochu pije, súloží a nemyslí na budúcnosť. Z technického hľadiska je zaujímavá najmä kamera, pretože časť filmu vidíme sprostredkovane cez amatérske zábery. Táto realita v realite filmu samotného, má veľký význam. Práve ona nám približuje postavy a dej viac, než film samotný. Počnúc úvodnou expozíciou, až po záverečné titulky sa väčšina dôležitých dejových zvratov odohrá sprostredkovane cez tú amatérsku kameru. Našťastie nie je snímka ponímaná rýdzo experimentálne, takže má šancu osloviť aj bežného diváka. Rovnako aj príjemný soundtrack zostavený z domácich interpretov. Už aby niekto nakrútil niečo podobné aj u nás.
P.S. V rámci Projektu 100 sa premieta írsky film Commitments (r. Alan Parker, 1991), ktorý má s Kamarátom veľa spoločného. Ak máte radi generačné výpovede, rozhodne si nenechajte túto dvojicu filmov ujsť.
Kamarát, Buddy. Nórsko 2003, 100 min.
Réžia: Morten Tyldum
Scenár: Lars Gudmestad
Kamera: John Andreas Andersen
Hudba: Lars Lillo-Stenberg
Hrajú: Nicolai Cleve Broch – Kristoffer, Aksel Hennie – Geir, Anders Baasmo Christiansen – Stig Inge Otnes, Pia Tjeltaová – Henriette, Janne Formoeová - Elisabeth
Ďalšie články z piatka 22. septembra 2006
Eva Borušovičová: TOTO ZOBER A BEŽ!
Soňa B. Karvayová: Nebo, peklo, jablkový koláč
David Reten: Ten pravý Paparazzi
Ján JoFIX Čičmanec: Reportérka a prasa mimo dobra a zla
Imrich Rešeta ml. viac od autora »