Ako byť dobrý

Mala som strašný sen. V záplave mojich nočných môr by nijako nevyčnieval, keby som to nebola ja, kto sa v tom sne zbláznil, pobehoval s nožom v ruke a chcel sa zabiť. Úplná Němcovej „Viktorka u splavu“. A tak som sa ráno zobudila celá spotená a dolámaná a káva mi nijako zvlášť nepomohla.

Zlé sny boli odplatou za môj večerný výstup. Miláčikovi som navrhla, podľa vzoru Michelle Pfeiffer a jej manžela, každý týždeň si urobiť večer iba pre nás dvoch. Žiadny internet, robota a spolubývajúci. Len on a ja.

Spravila som mňam večeru, ruka v ruke sme sa vybrali kúpiť si čerstvé ovocie a zeleninu a nákupy sme zavŕšili skvelým dezertom zo židovskej pekárne. Maškrtili sme v posteli pri sledovaní filmu Closer, ktorého témou boli trochu zvrátené partnerské vzťahy. V momentálnom ideálnom období nášho vzťahu by sa nás tento film vôbec nemal dotýkať. Lenže to by som nebola ja, keby som zo všetkých štyroch protagonistov nevypila bolesť a smútok a z toho prívalu emócii bola schopná do minúty umrieť.

Škoda, že sa večer neskončil záverečnými titulkami filmu. Škoda, že sme nezostali iba pri romantických a nelogických vyhláseniach, že nám sa nikdy nestane to, čo im. Zrazu zo mňa vyšli všetky moje pochybnosti a strachy a jedna za druhou sa valili otázky, či to takto má byť, či sme spolu, lebo sa máme naozaj radi, alebo po všetkých tých predchádzajúcich vzťahoch a sklamaniach len veľmi chceme a robíme všetko preto, aby to medzi nami fungovalo? Bolo to správne, že som sa k nemu presťahovala? Naozaj som mala všetko opustiť, aby som bola s ním?

Celé som to zavŕšila vyhlásením, že tu nie som šťastná, čo v mojom miláčikovi vyvolalo pocit viny. Pravdupovediac, je to naozaj jeho „vina“, bez neho by som tu nebola. Ale kto mi pobalil kufor a kúpil cestovný lístok? Prišla som sem nedobrovoľne, pod nátlakom, v bezvedomí alebo v stave zníženej príčetnosti? Nebola som to náhodou ja, kto vypisoval esemesky „už aby som bola pri tebe“? Jeho pocit viny vyvolal pocit viny vo mne, že vyvolávam pocity viny a že som len rozmaznané a ufrflané decko, čo ťažko znáša nové začiatky. Nakoniec sme zaspali v tesnom objatí, ako dvaja milenci utekajúci pred celým svetom, ktorý chce zničiť ich lásku, a mne sa v noci snívali zlé sny.

Zdvihni chvost, ideme cez vodu
Ako byť dobrý vo vzťahu? Každý má svoje predstavy napĺňajúce pojem dobrý frajer/dobrá frajerka (manžel/manželka), ale snáď existujú aj nejaké všeobecné pravidlá, základný súbor vlastností. Jednou z nich by mohla byť schopnosť robiť relevantné kompromisy, teda také, ktoré sú v danom momente pre fungovanie vzťahu potrebné a zároveň nie sú škodlivé pre osobu, ktorá ich podstupuje. Po absolvovaní najväčšieho kompromisu v mojom živote je mi úplne jasné, že to ma dobrou frajerkou nerobí. Bola by som dobrá, keby som na to neupozorňovala. Keby som to brala ako môj vklad do vzťahu a nečakala úroky. A hlavne na základe SVOJHO rozhodnutia nevyvolávala u partnera pocity viny.

Moje anjelské Ja pyká za svoje hriechy. Pred odchodom do práce povysáva a utrie prach, uprace nielen svoj odkladací kút, napíše lístok o večeri v chladničke a zavolá či chutila. Moje čertovské Ja sa pýta, či nemáme právo trochu frflať?! Nie je to ľudské a úplne prirodzené vyjadriť svoje nepríjemné pocity a trápenia? Je to až také nechutne zlé očakávať zvýšenú podporu vo chvíľach, keď sme to my, kto urobí závažný ústupok? Veď o tom ten partnerský život má byť, nie?! O delení sa o radosti a trápenia a spoločnom prekonávaní problémov!

Odkedy sme si kúpili naše prvé spoločné obliečky s obchodným názvom Colorado, pribudlo niekoľko vecí na mojom musím zozname. Hovorím si o.k., veď je to pre nás, veď začiatky sú vždy ťažké, veď to sa zlepší. Zdvihni chvostík, ideme cez vodu - hovorievala moja kamarátka v ťažkých obdobiach. A potom sa pýtam mojej polovičky, či aj on musí robiť niečo extra, odkedy som prišla. Povedal, že nie. Nezmenil bývanie, prácu ani kamarátov, delenie sa o posteľ s druhou osobou prinieslo predovšetkým príjemné zážitky, o poličky sme sa nebili. Ja si aj tak myslím, že to má so mnou niekedy ťažké. Musí počúvať o všetkých tých veciach, čo sa mi premelú v hlave, utierať slzy a riešiť záležitosti, ku ktorým by ženské časopisy pridali poznámku Nikdy nehovoriť partnerovi!

Už nebuď také zlé dievča, bejby
V záchvate hľadania pravidiel vhodného správania sa v advanced partnerskom vzťahu pre intermediate študentov som v jednom z londýnskych charity shopov narazila na knižku od Nicka Hornbyho How to be good. Na úvodnej strane ma prekvapilo osobné venovanie: „Bejby, možno prestaneš byť také zlé dievča, keď si prečítaš toto. All my love, Mark.“ Gosia, ktorej kniha patrila, sa pravdepodobne s Markom rozišla, keďže knihu darovala charite. Ale podľa poznámok v knihe si ju ešte predtým stihla prečítať. Iste jej pozornosti neušla myšlienka, že byť dobrý v živote ešte neznamená byť dobrý v partnerskom vzťahu. Určite sa zamyslela nad úryvkom, kde hlavná postava hovorí, že vydať sa je ako emigrovať z vlastnej rodiny, odísť od zvykov, ktoré sú nám blízke. Vtedy si možno spomenula na svoju rodinu v Poľsku a vzápätí na Marka, jeho English breakfast, čaj s mliekom a fish’n’chips. A možno naozaj prestala byť zlé dievča a tak sa s Markom rozišla.

Stále neviem ako byť naozaj dobrá frajerka. Neviem a ani nechcem vedieť ako zatajiť depky, slzy, vodopády obáv a pochybností. Prišla som sem celá ja, so všetkými plusmi aj mínusmi, predmenštruačnými syndrómami a typickými babskými hláškami ako “ty nekupuješ potraviny, ktoré mám ja rada...” Je to hra s odkrytými kartami, o to ľahšia i ťažšia, že vyhrať chceme obaja. Zrazu prestáva byť najdôležitejšia otázka Ako byť dobrý a nahradzuje ju úvaha, či nám k výhre stačí vedieť, že nám je dobre spolu.

Ďalšie články zo štvrtka 28. septembra 2006
Rado Ondřejíček: Nespravodlivý svet
Elena Akácsová: Je lepšie byť smutný v rólsrojsi, jak veselý na bicykli!
Imrich Rešeta ml.: Legendárny príbeh lásky k vlasti a k žene