Hic fuerunt leones*. No, levy tam v skutočnosti neboli. Boli tam psy a ich pohraničníci. Bezpečnejší a mierumilovnejší než levy neboli. Strážili železnú oponu. Keď v osemdesiatom deviatom padla, zostal tam pás zeme nikoho. Široký bol minimálne niekoľko stoviek metrov.
Zo zeme nikoho sa stalo územie príležitostí. Na juhu Moravy, medzi československou a rakúskou hranicou, sa vtedy dala výhodne kúpiť pôda. Medzi hraničnými prechodmi Hatě a Kleinhaugsdorf ju kúpil rakúsky podnikateľ Ronnie Seunig. Predtým mu skrachovala kaviareň v malej rakúskej dedine. Vybudoval areál bezcolných obchodov a stal sa úspešným. A k tomu si ešte zvizualizoval svoje fantázie fanúšika rytierskych legiend – stvárnil si motívy z legendy o kráľovi Artušovi. Svoj obchodný areál nazval Excalibur City. Artušovská legenda tu nadobúda nečakané rozmery. Draky, čosi ako pena, nahé nymfy, konečne aj rytieri, čosi medzi germánskym bojovníkom a predátorom a niečo medzi Xenou a Brunhildou. A lietadlo so šumnou devou hodnou nízkorozpočtového kolotoča na lietadle, ktoré berie nadarmo meno Nikiho Laudu. A supermarket z jednej strany pripomína architektúru lode Nostromo.
Medzičasom vstúpili Čechy do EÚ a bezcolný obchod skončil. Excalibur žije ďalej. A rozširuje podnikanie. V napodobenine hradu („proti nebi se rýsovala taková úžasná stavba, taková obrovská stavba, a z ní šla věž, a ještě věž, a ještě věž a bylo to VOŠKLIVÝ!“) otvoril výpredajový obchod remeselníckych a stavebných potrieb. Ľudia do Excalibur City stále chodia. Rakúšania i Česi. Rakúšania nakupovať, Česi sčasti nakupovať, sčasti pracovať. Tí pracujúci – častejšie pracujúce – hovoria dobre po nemecky. Na slovenčinu reagujú začudovaným „Bite?“. Na češtinu odpovedia po česky, ale potom prejdú aj tak k nemčine.
Nikto nevyzerá, že by sa vážnejšie zaoberal vzhľadom areálu. Ak, tak fotografuje do rodinného albumu. Šťastná rodinka s holou babou v pozadí. Alebo sadrovým krokodílom. Celý areál je proste bizarný. Tomu, kto to vymyslel, sa možno páči. A možno si len myslel, že sa takéto niečo MUSÍ páčiť masám. V duchu Werichovho „to je blbý, to se bude líbit“.
Poznámka pre hnidopichov:
*Tu boli levy. Hicfueruntleones je podľa latinistov správne vytvorený minulý čas od obvykle používaného Hic sunt leones, použitý autorkou zámerne.
Ďalšie články z pondelka 9. októbra 2006
Elena Akácsová: Autosedačky a potraty
Peter Pišťanek: Václav Havel má 70 rokov
Rado Ondřejíček: Báječní muži na fitnes strojoch a iné novinky
Ľuba Lacinová viac od autora »
Vaše reakcie [5]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|