Mať jej hlas, všetci by mi ležali pri nohách

Dodnes si pamätám, kedy som ju počula prvýkrát. Bola som nešťastne zamilovaná a napriek tomu, že v práci sa mi darilo a jazdila som na novučičkej červenej Honde Civic, cítila som sa ako posledná chudera. Kamarát mi vtedy dal dva albumy akejsi brazílskej speváčky pre potešenie. Keď som si ju v aute pustila, okamžite mi prebehli zimomriavky po chrbte. Dostal ma jej hlas. Nádherný teplý mezzosoprán, v nižších polohách mierne prichrípnutý, vo vysokých polohách nádherne čistý. Ona si s tým hlasom robila, čo chcela, a ja som si vtedy vravela, že mať jej sexy hlas, všetci muži mi ležia pri nohách. Minimálne ten jeden, o ktorého som vtedy tak veľmi stála. Čím viac som jej hlas počúvala, tým viac síl sa do mňa vlievalo. Vystrela som mimovoľne chrbát, usmiala sa do spätného zrkadla, pohodila vlasmi a zatúžila naučiť sa po portugalsky. Pridala som plyn a svoju minulosť aj s tým mužom som nechala ďaleko za sebou. Iba tá úžasná speváčka mi ostala.

Tá úžasná speváčka sa volá Marisa Monte. A ako som sa dočítala až niekoľko mesiacov po tom, ako som jej dva albumy poznala naspamäť, je považovaná za jednu z najlepších brazílskych speváčok. Dnes takmer štyridsiatnička, rodáčka z Ria de Janeiro, študovala hudbu a operný spev. Potom začala spievať po malých džezových kluboch a trvalo jej len rok a pol, kým získala svoju prvú platinovú platňu. Spolupracovala s mnohým brazílskymi a zahraničnými umelcami (Nana Vasconcelos, Armando Marcal, Jaques Morelenbaum, Gilberto Gil, Cesaria Évora, Marc Ribot, John Zorn). Jej nahrávky sú zmesou brazílskych štýlov a popu, počuť v nich bossa novu, sambu, rock, reggae, R&B aj funk V roku 1999 založila vlastný label Phonomotor, v ktorom vyšli aj jej tri posledné sólové albumy.

Dlho som o Marise Monte nič nepočula, i keď na Slovensku o nej nikdy veľa počuť nebolo, preto ma v tomto roku mimoriadne potešili hneď dve udalosti. Tou prvou je skutočnosť, že po dlhej sólovej odmlke vydala hneď dva nové albumy. Druhou bolo zistenie, že až na dva albumy (Mais, 1991 aTribalistas s Arnaldom Antunesom a Carlinhosom Brownom, 2002) máme v hudobnej ponuke na našom portáli všetky jej albumy. Tu sú:

Album nesúci len jej meno, Marisa Monte, vyšiel v roku 1999, ale je to jej debut z roku 1988 s prvým hitom Bem Que Se Quis.
Potom sú to dva albumy, ktoré som spomínala v úvode. Cor De Rosa E Carvao vyšiel v roku 1994 a dvojalbum Barulhinho Bom – BoxSet v roku 1996. Časť tvoria štúdiové nahrávky, druhá časť obsahuje jedenásť živých koncertných nahrávok. Na tomto albume vidno jej široký záber: od verzie pesničky Georgea Harrisona Give Me Love (Give Me Peace on Earth), cez prekrásnu De Noite Na Cama od Caetana Velosa, až po populárny brazílsky štandard z päťdesiatych rokov O Xote das Meninas.

V roku 1999 vydala už pod svojou značkou Phonomotor popový album Memorias Cronicas E Declaracoes De Amor Textos, Provas e Desmentidos, z ktorých najviac zaujali skladby Agua Tambem E Mar, Abololo a O Que Me Importa.

Na počudovanie mnohých vydala v tomto roku po dlhej odmlke hneď dva albumy. Na počudovanie preto, že sa príliš od seba nelíšia a možno by bolo lepšie urobiť prísnejší výber a len jeden album, alebo dvojalbum. Ak je medzi nimi predsa len nejaký rozdiel, potom Universo Ao Meu Redor je taká vláčna až malátna brazílska pop-music a Infinito Particular je viac sambový a zasnívaný. Na snívanie o tom, ako vám budú ležať všetci pri nohách, sú však vhodné všetky albumy Marisy Monte.

Ďalšie články zo stredy 11. októbra 2006
Juraj Malíček: Chvíle, na ktoré sa nezabúda
Lukáš Krivošík: Je Mečiar slovenskou obdobou Havla?
Peter Pišťanek: Každý z nás má sexuálne sny