Perly ducha, žabí sliz, teplý slaný kikiric

Perly ducha sa pritrafia z času na čas každému a niektorí si ich aj zapisujú, aby mohli vydierať svojich kamarátov alebo zhrozene sledovať svoj vývoj. Prvými perlami nás počastujú rodičia, napríklad pri výchove k väčšej priebojnosti – heslo „pästičkou po hlavičke, keď nedočiahneš, kopnúť do nohy“ mi pomohlo k získaniu vytúženej oranžovej tatrovky v jasliach a tiež k vedomiu, že som asi dosť vysoká, lebo niet koho kopnúť do nohy. Výchova k trpezlivosti môže viesť k doživotnej traume dieťaťa, napríklad mňa, keď mu rodič oznámi – prídem po teba do škôlky, ani kohút vajce neznesie – štvorročnému dieťaťu je ukradnuté, či vajcia znáša sliepka alebo kohút, chce odísť zo škôlky pred piatou a tiež sa z neho nemusíte smiať tridsať rokov pre jedno blbé kohútie vajce!

Deti sa dokážu za výchovné pokusy odmeňovať čarovnými perlami, ktoré je dobré zapisovať spolu s rastovými a váhovými prírastkami, lebo nakoniec ostanú tieto zápisky jedinou príjemnou spomienkou na právom vydedeného potomka. Nevyťahujte ich na svadbe, je to naozaj trápne. Zo zlatého fondu našej rodiny vyberám malého chlapčeka so záľubou v nakupovaní, ktorý sa z výpravy za malým palmexom vrátil so slovami „teta odkazuje, že majú iba veľký pazúr“ (pozn.: azúr – jeden z dvoch pracích prostriedkov dostupných v prvej polovici osemdesiatych rokov).

Vypisovanie obľúbených citátov je zrejme ženská záľuba, rozvíjajúca sa v ranej puberte, lebo, úprimne, neviem si predstaviť akéhokoľvek muža – uhrovitého adolescenta alebo chlpáča schovaného v obleku – zapisujúc si útržky z povinného čítania do tajného denníka. Môj tajný denník je plný cudzích myšlienok, na ktorých sa trpko smejem, hoci už medzi 15. a 16. rokom sa prejavujú náznaky zdravého rozumu v podobe výpiskov „Cnosť je len otázkou ceny“ (z Odviate vetrom od M. Mitchellovej) alebo „To je blbý. To se bude líbit“ (Werichov nadčasový výrok o umení). Nedokážem však určiť, čo som si šlahla pred zápiskom „Časy sa nikdy nemenia, keď treba urobiť poctivú prácu“ (anonym, chudák, vedel, že všetci by sa mu smiali). 

Pubertálne zabíjanie času sa mi stalo večným koníčkom a dá sa povedať, že knihy čítam len preto, že v nich možno objavím tajomstvo života v jednej vete. Boli časy, keď som do kina chodila s notesom a perom, ale nepoviem, na aké filmy, ten trapas s kohútím vajcom musí na dnes stačiť. Svoj názor na zahranično-politickú situáciu však môžem prezentovať slovami z filmu Loď bláznov – Možná vám moc zabralo lynčovat negry a nezbyl vám čas na židy.

Kým si tu rozjímame, ako je možné, že niekto dokáže v jednej vete vyjadriť to, na čo my potrebujeme celý piatkový večer a dve fľaše vína, blížia sa hladné detváky zo zbierania gaštanov, svokra na metle alebo len nájazdy hladných hord. Rýchlo sa pustíme do varenia, vyberieme jedlá dosť jednoduché, aby sa nad nimi dalo dumať o hľadaní zmyslu života, a dosť rýchle, aby sme sa čo najskôr vrátili k hľadaniu.

Žabí sliz je zelená krémová polievka. Odpudivému názvu sa nevyhnete, jedine že by ste kúpili ten divný fialový karfiol. Na krémovú pórovú polievku potrebujeme:

pór (na štyri porcie jeden veľký stačí)
štyri stredné zemiaky
sladkú smotanu
soľ, korenie, muškátový orech
ponorný mixér
Zemiaky ošúpeme a pokrájame na malé kocôčky. Pór dôkladne očistíme – predávajú ho stále špinavší, nakrájame ho na kúsky vrátane zelených častí a dôkladne preperieme vo vode, asi ako keď perieme ponožky. Zopár pekných slížov póru odložíme na servírovanie, zvyšok hodíme do hrnca spolu so zemiakmi a zalejeme vodou, vody len toľko, aby bola zelenina zakrytá. Varíme asi 10 minút, koniec určíme napichnutím zemiaka na vidličku, čím ľahšie sa rozpadá, tým lepšie. Hrniec stiahneme z ohňa, ak sa nám zdá vody priveľa, radšej teraz za hrnček odoberieme. Obsah osolíme, okoreníme, nastrúhame naň kúsok muškátového orecha, strčíme doň mixér a mixujeme dohladka. Pridáme 1,5-2 dcl smotany a zamiešame. Ochutnáme a prípadne dochutíme. Polievka je hotová. Ak sa nám zdá príliš hustá, prilejeme trochu odobratého vývaru alebo smotany alebo horúcej vody. Ak sa nám zdá príliš riedka, niet pomoci, zemiaky boli jediným zahusťovadlom, ostane riedka. Pred podávaním je vhodné polievku ešte raz prehriať. Podávame ozdobené odloženými peknými slížmi póru.

Táto polievka má nekonečné množstvo variácií, ktoré sú každým rokom nekonečnejšie, držiac krok s mičurincami šľachtiacimi ďalšie druhy zeleniny ako fialové karfioly, modré špargle, oranžové brokolice.

Keďže nám ide o čas, kukuricu nepôjdeme kradnúť do družstevných polí, ale vyberieme zo špajze konzervu lahôdkovej a pripravíme lahodné placky dokonale padnúce do každej ruky.

Potrebujeme:

150 g hladkejmúky
pol prášku do pečiva
120 ml mlieka
2 vajcia
lyžicu oleja
soľ, korenie, papriku
200 g lahôdkovej kukurice
zelenú cibuľku alebo nadrobno nasekané ušetrené zelené časti póru
hrsť čerstvých bylín, stačí petržlen
pár lyžíc oleja na smaženie

Pripravíme husté palacinkové cesto z múky, prášku do pečiva, mlieka, vajec, oleja a ochutíme sypkými koreninami. Olej v palacinkovom ceste je rada starej mamy, aby sa cesto neprichytávalo na panvicu. Cesto odpočíva, kým scedíme kukuricu a nasekáme zelené suroviny. Primiešame do cesta a smažíme na troške oleja úhľadné lievance. Lievance strašne rýchlo miznú, tak hneď prezradím, že ich vyjde asi 16, aby ste si vedeli vyrátať násobky surovín potrebné pre nasýtenie vašich zlodejov lievancov. Ak náhodou ostane zopár lievancov na servírovanie, môžeme ich obliať exotickým čatní, triviálnym cesnakovým dresingom (smotana + cesnak + soľ) alebo použiť ako prílohu ku kusu mäsa.

Stravníkov vyhodíme z domu, z rúry vytiahneme schované lievance, nohy vyložíme vysoko a rozjímame o svojom svetonázore, ktorý je rovnako dobrý dnes, ako bol dobrý pred pätnástimi rokmi – Nemyslím si vonkoncom nič (Ch. Brückner).