Matne si spomínam, že pred pár rokmi u jedného z bývalých zamestnávateľov mal systemák zvlášť bohumilé úmysly. Nasadil program, ktorý zakázal všetky stránky, v ktorých tele alebo hlavičke sa vyskytovalo niektoré z kľúčových slov ako „sex“, „fuck“, „porn“ a zopár ďalších čerešničiek z tradičného argotu svetovej pornoprodukcie. Program fungoval výborne, len jeho tvorcovia zabudli, že slovo „sex“ sa píše aj v cestovných pasoch, pretože okrem iného znamená aj „pohlavie“, že je základom množstva iných nesexuálnych slov a že občas sa používa aj v duchu nenarúšajúcom zdravý vývin zamestnancov. Výsledkom bolo, že sa nezobrazovali skoro žiadne stránky, vrátane niektorých, ktoré prevádzkovala priamo firma samotná. Po pár dňoch bublina spľasla, keď si top manažment na zasadaní výkonnej rady chcel nabrowsovať stránky o jachtingu, ktoré sa však nezobrazili, lebo viackrát v sebe obsahovali slovo „sextant“. Program sa odporúčal. Administrátor síce nevzdával svoj boj za mravnejšie pracovné prostredie, raz sa dokonca vyhrážal, že má soft, čo rozozná porno obrázok od obrázka rozkvitnutej lúky, ale k podobnému zásadnému rezu sa už neodvážil.
Každému, kto si nemyslí, že v počítači sedia trpaslíčkovia, čo baterkou vysvecujú písmenká na obrazovku, je jasné, že naprogramovať inteligentný nástroj, ktorý dokáže odlíšiť nemravný obsah od mravného, a to tak, aby nikdy nezasahoval neopodstatnene, je matematicko-logicko-algoritmicko-programátorská úloha na pár tisícok dobre zaplatených človekohodín. Keď mi došiel prvýkrát spam sľubujúci program, ktorý to dokáže, preposlal som ho kamarátovi, odborníkovi na algoritmy a vysokú matematiku všetkých foriem, nech aj mne – laikovi – objasní, ako to môže fungovať. A on mi namiesto vysvetlenia matematického princípu rozpovedal príbeh jedného svojho spolužiaka.
Ten spolužiak, tiež matfyzák, odišiel jedno leto do USA pracovať a túlať sa. Nejako sa mu pritrafilo, že popri skladaní hamburgerov dostal ponuku na brigádu u lokálneho poskytovateľa internetu. Keďže to bolo v mormónskom Utahu, firma každý deň riešila sťažnosti na diabla ukrytého v internete, ukazujúceho mladým mormónčatám odhalené kolená a aj horšie veci. A tomu verte, že naštvať mormónskeho zákazníka znamená, že sa od internetu odhlási celá miestna komunita. Firma teda angažovala programátorov, kade chodila, nech vymýšľajú. Do tejto situácie prišiel kamarátov kamarát a s ním ešte jeden Rus, tiež pôvodne obsluha v Burger Kingu. Začali pracovať, hľadať súvislosti, vytvárať triediace rutiny, makal celý medzinárodný tím a stále nemali nič, čo by sa dalo nasadiť. Vtedy sa jedného dňa Rus vzpriamil na stoličke a prišiel s geniálnym riešením. „Vot, nas mnogo,“ povedal a na druhý deň firma vyhádzala programátorov a nabrala hrubú silu, absolútne každého, kto prišiel pod ruku a bol ochotný makať za minimálnu mzdu. Na začiatok zhromaždila 50 brigádnikov do jednej miestnosti a o mesiac spustila revolučný produkt – Mravné a počestné pripojenie do internetu. Stálo trikrát toľko ako bežné pripojenie, ale bola v tom záruka, že s jedinečným patentovaným softvérom sa už užívateľom nezobrazí nič sexuálne explicitné a ich duše budú uchránené, aby mohli byť následne spasené a neobťažovali farárov na spovedi s výpočtom hanebností z internetu.
Objednávky pribúdali pekelným tempom, mravnostná kontrola fungovala a dobrá zvesť sa šírila. Akurát namiesto úžasného softvéru každý jeden obrázok, ktorý sa mal koncovým užívateľom zobraziť na monitore, najskôr preletel cez počítač jednému z tých 50 brigádnikov. Ten, keď uvidel niekoho holého, alebo čokoľvek neprístojné, stačil Enter a obrázok sa nezobrazil. Rus tým brigádnikom velil, Slovák bol jeho zástupca a zároveň sa snažil systém vylepšovať, aby toho brigádnici stíhali čo najviac a aby sa dali zachytené obrázky ešte nejako postranne využiť. Ani jeden z nich dvoch sa už domov nevrátil. Robia tam dodnes. Tých brigádnikov je už pár tisícok, ale stále sa to opláca. Firma medzičasom preniesla časť kapacít priamo do Ruska, kde ich tí oklikávači vyjdú ešte lacnejšie, a zároveň ponúkla na trh aj pripojenia s množstvom iných sofistikovaných filtrov. Napríklad v istých komunitách je obľúbené také, kde sa nezobrazí nič násilné, alebo nič, čo súvisí s ponukou hazardu, čo ich premakaný softvér hravo vyrieši.
Nechal som si ukázať pár fotiek a ukážky z korešpondencie, aby som uveril. Odvtedy sa usmievam nad každou ponukou mravnostného programu a vždy mi napadne, že ak má ostať svet svetom, človeka v ňom nemožno nahradiť. A čo je najlepšie, popri hodinovej mzde za odklikávanie obrázkov majú mnohí z klikačov ešte jednu možnosť zárobku. Popri tom, ako im pred očami preletí neuveriteľné množstvo porna, ktoré, samozrejme, sofistikovane triedia, mnohí z nich na tých obrázkoch ťahaných z najzastrčenejších stránok spoznávajú nielen spolužiačky a spolužiakov zo strednej školy, frajerky a frajerov, ale najmä lokálne celebrity, všelijakých účastníkov reality show, missky, politikov a tak ďalej. Potom dávajú dobré tipy bulvárnym novinám vo svojich rodných krajinách a tie za to skvele platia. Onen kamarátov kamarát vraj hneď v začiatkoch vymákol Verešovú a aj teraz má v ruke pár veľmi dobrých úlovkov. Len čaká, ktoré z médií ponúkne najviac.
Rado Ondřejíček viac od autora »
Vaše reakcie [13]