Výpravný let za duševným zdravím

Leonardo DiCaprio je bezpochyby jeden z najväčších talentov svojej generácie. Pokiaľ ho máte zafixovaného len ako sladkého chlapca z Titanicu (r. James Cameron, 1997), robíte veľkú chybu. Predtým – a dá sa povedať, že ani potom – hádam s výnimkou Muža so železnou maskou (r. Randall Wallace, 1998) nehral vo vyslovenej sračke. Ak prehliadneme Critters 3 (r. Kristine Peterson,1991), ale to bol ešte len začínajúci sedemnásťročný mladík, jeho filmografia má samých kvalitných zástupcov. A v posledných rokoch naberá smer, ktorý sa jedného dňa dostane tučným písmom do filmovej histórie. Nielen že si projekty šikovne produkuje cez svoju spoločnosť Appian Way, no hlavne sa osudovo našiel s Martinom Scorsesem. Medzi režisérskou legendou a mladým hercom vzniklo puto, aké mal hádam pred rokmi Scorsese s Robertom De Nirom. Nová dvojica spolu zatiaľ nakrútila tri snímky, aktuálne v našich kinách beží posledná – Na druhej strane, a vo výhľade majú sfilmovanie osudov amerického prezidenta Theodora Roosevelta. Ich druhou kolaboráciou je epická výpravná freska s názvom Letec.

Možno budem za nevzdelanca, ale osudy Howarda Hughesa mi boli neznáme až dovtedy, kým som nevidel film Letec, ktorý sa zapodieva približne dvadsaťročným výsekom z jeho kariéry. Jeden z najbohatších a aspoň v USA najznámejších ľudí klasickej éry Hollywoodu však skôr než do filmovej brandže patrí do leteckého priemyslu. Pohyb v oblakoch bol pre neho veľkou vášňou. Sám pilotoval prototypy, ktoré vyrábali jeho továrne a viackrát prekonal dobové rýchlostné rekordy. No ako to v podobných prípadoch býva, sláva, peniaze a krásne ženy nie sú zadarmo. U Hughesa sa platilo tou najtvrdšou menou, duševným zdravím. Povestná excentrickosť prepuká naplno v záverečných minútach snímky, keď už ani nevychádza zo svojej kancelárie a rôzne nepekné psychické stavy si u neho podávajú kľučku.

Z hollywoodskej histórie Howarda Hughesa je zrejme najpríťažlivejšia časť, v ktorej tvorí svoj opus Hell’s Angels, teda koniec dvadsiatych rokov. Unikátne letecké scény nakrúcané v tých časoch na neobvykle vysoký počet kamier ho stáli vtedy neuveriteľné 4 milióny dolárov a namiesto ostatnými producentmi predpokladaného krachu nasledoval obrovský úspech. Podobné situácie, mimochodom, sprevádzajú Hughesa po celý život. Letec síce zachytáva len približne dve dekády, ale vrcholov a pádov je v nich neúrekom. Hughes sa nikdy nevzdal a pokiaľ mu to jeho duševné zdravie povolilo, šiel aj hlavou proti múru. V snímke sú pomyslenými múrmi filmoví producenti, alebo neskôr americká vláda, ktorá v ňom videla do oblasti transatlantickej leteckej prepravy nezdravo expandujúceho biznismena.

Pred rokom sa na udeľovaní Oscarov stretol Letec s ďalším filmom v našej ponuke, Million Dollar Baby (r. Clint Eastwood, 2004) a výsledok bol pre snímku tristný. Sošky za réžiu a najlepší film putovali do zvráskavených Eastwoodových rúk, a Scorseseho opus uspel „len“ v technických kategóriách. Teda až na Cate Blanchettovú, ktorá získala ocenenie za stvárnenie Katharine Hepburnovej. Od chladnej krásy Galadriel z Pána prsteňov sa prerodila do sexi legendy s hlbokým hlasom a trochu neurotickým vystupovaním. Vo filme dostáva z Hughesovho ženského trojlístku aj najviac priestoru, hoci trebárs taká Gwen Stefaniová alias Jean Harlowová by mohla na plátne pobudnúť dlhšie. História však hovorí, že medzi ňou a Howardom nebolo nič intímne, takže pre filmovú biografiu Harlowová nebola zaujímavá.

Martin Scorsese v životopisnom Letcovi minul každý cent zo 110-miliónového rozpočtu tak, aby ho bolo vidieť. Od hviezdneho obsadenia (Alan Alda, Alec Baldwin, Jude Law a iní) až po úžasnú výpravu s premakanými detailmi na dobových kostýmoch. Jednotlivé obdobia Hughesovho života odlišuje kamerovými filtrami pripomínajúcimi farebnosť kinofilmov danej doby. Nebál sa ani počítačových efektov a pretože je režisér zo starej školy, využíva ich nadmieru účelne. Aj Howardova havária je tak efektne urobená, že by pokojne mohla súperiť s hollywoodskymi akčnými machrami typu Michaela Baya. Scorsese v záujme vytvorenia čo najdokonalejšieho výsledku, okrem klasického filmu, ktorý má zvládnutý už celé dekády, osedlal aj počítače. Hughesove letecké počiny by totiž nešli ani inak nakrútiť, a čo je najdôležitejšie, triky nie sú tým podstatným. Organicky zapadajú do deja a sú tam len ako keby mimochodom. Ony a vlastne aj všetko ostatné však ide nabok, keď je v zábere Leonardo DiCaprio. Strháva na seba pozornosť a vynikajúco zvláda normálneho Hughesa, ale i jeho choré chvíľky. Z DiCapria nám za veľkou mlákou rastie človek, na ktorého sa nechytá z jeho vrstovníkov nikto. Letec je toho žiarivým príkladom.

Letec nenapĺňa epický oblúk, respektíve sa skončí a život ide ďalej bez vyvrcholenia či pointy. Teda pokiaľ neberieme do úvahy záverečnú scénu, ktorá mnohé vysvetľuje a pripodobňuje snímku k slávnemu Občanovi Kaneovi (r. Orson Welles, 1941). Možno to tak má byť. Kane aj Hughes boli nadmieru šikovní ľudia, ktorí sa vzchopili, začali niečo robiť a dosiahli závratné úspechy. Keď sledujeme Letca, občas to vyzerá, ako keby bol Hughes rovnako ako Kane len fiktívnou postavou. Opak je však pravdou, len život samotný niekedy prináša také divoké veci, že sa zdajú byť vymyslené šikovným autorom. Scenár v snahe o čo najvernejšiu realistickosť výpovede občas možno neponúka veľa deja, no mám pocit, že väčšina režisérov na svete by obetovala niektorý zo svojich párových vnútorných orgánov aj za „najnudnejšiu“ scénu v Letcovi.

Letec, The Aviator. USA – Nemecko, 2004, 170 min.

Réžia: Martin Scorsese
Scenár: John Logan
Kamera: Robert Richardson
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Leonardo DiCaprio – Howard Hughes, Cate Blanchettová – Katharine Hepburnová, Kate Beckinsaleová – Ava Gardnerová, John C. Reilly – Noah Dietrich, Alan Alda – senátor Brewster, Jude Law – Errol Flynn
Oficiálne internetové stránky: http://www.warnervideo.com/theaviatordvd/, http://www.tfmdistribution.fr/aviator/, http://wwws.br.warnerbros.com/movies/aviator/