Angel - od detektívky k soap opere

Fikcionalizovaná verzia Los Angeles, nekompromisný svet veľkomesta začiatku 21. storočia. Samota, bezútešnosť, bezcitnosť. Nočný život, nebezpečné podsvetie a neprístupný, svojsky šarmantný súkromný detektív bez licencie, s temnou minulosťou a pochmúrnou náladou. Vyzerá to ako scéna z filmu noir, len podsvetie je trocha viac démonské a súkromné očko len spolovice ľudské. Sekretárka je však atraktívna a bláznivá, partner viac než dobre informovaný a právnici ľstiví tak, ako sa na správne noir charaktery patrí.

Keď v šiestej sérii Buffy, premožiteľky upírov, v epizóde Tabula Rasa, stratia hlavné postavy dočasne pamäť, Spike prekvapene zisťuje, že je upír a pokúša sa pochopiť, prečo s Buffy nebojujú proti sebe. „Musím byť šľachetný upír. Klaďas. Na ceste vykúpenia. Pomáham bezmocným. Upír s dušou!“ Spike fabuluje, Buffy prevracia oči a posmešne komentuje: „Upír s dušou? Ó, bože, aké úbohé!“ Divák sa pochechtáva a spomína na temného hrdinu Angela, osudovú lásku tínejdžerskej premožiteľky, dvestoročného upíra obdareného dušou, ktorá mu má pripomínať nekonečný pocit viny za jeho smrteľné hriechy.   

Charizmatický nemŕtvy ochranca ľudskej rasy, ľudským pôvodom zhýralý Ír, upírskou podstatou krutý masový vrah, si počas svojho pôsobenia v prvých troch sériách Buffy, premožiteľky upírov získal toľko fanúšikov, že pre neho Joss Whedon vytvoril samostatný seriál. Päť sezón, od septembra 1999 do mája 2004, pôsobil Angel v meste anjelov väčšinu času ako súkromný detektív, špecializujúci sa na prípady mysterióznej povahy. Pokiaľ Buffy je poctou hororovému žánru, Angel sa spočiatku vyrovnáva predovšetkým s detektívkou drsnej školy a filmom noir. Z Buffy postupne pristupujú do Angela ďalšie postavy. Kráľovná sunnydalskej strednej, Cordelia Chaseová, a neskúsený vzdelaný anglický pozorovateľ Wesley Wyndam-Pryce sa stávajú popri Angelovi zakladajúcimi členmi Angel’s Invastigations a zároveň kľúčovými postavami seriálu. Obaja sa radikálne menia, spoznávajú sami seba v najlepšom i najhoršom. Wesley sa z komickej figúry – rezervovaného ustráchaného pozorovateľa premožiteliek – mení na rezervovaného rozhodného lovca démonov, tragickú postavu, ktorá svojou osamelosťou konkuruje aj Angelovi. Na rozdiel od Wesleyho Cordeliin prerod má aj mystický rozmer. Prechádza typickou skúsenosťou Whedonových mladých ženských hrdiniek, ktoré sa vyrovnávajú so svojimi nadštandardnými schopnosťami, svojou obrovskou silou a mocou. Sama Cordy komentuje svoje premeny slovami: „Bola som roztlieskavačka, princezná, bojovníčka, mám vízie a superschopnosti a som terčom zlej právnickej firmy, pretože som strávila posledné tri mesiace ako bytosť vo vyššej dimenzii... a to všetko je realita. To je svet, v ktorom žijem.“ A trocha hystericky dodáva: „A bojujem proti démonom... Myslím, že viem, prečo si nemôžem spomenúť! Hej, kto by chcel?!“ (Slouching Toward Bethlehem, 4004)

Svet, v ktorom Angelov tím operuje, je divoký a fantastický. Spočiatku, podobne ako v Buffy, jednotlivé časti ponúkajú samostatné príbehy. S postupujúcimi sériami je rozprávanie prepojenejšie, previazanejšie a stále viac mytologizované. Vzniká rozsiahle fantasy rozprávanie, plné hrdinov, odvahy, strachu, víťazstiev, zlyhaní, lásky, priateľstva, nenávisti, intríg, zábavy, bolesti, mágie a metafyzického boja dobra so zlom. Jedna z postáv ho nazve nafúknutou nadprirodzenou soap operou (Players, 4016). Napriek tomu, že príbehy v Angelovi sú priamočiarejšie než v Buffy, menej uveriteľné, majú priveľa mystických výnimiek, kľučiek, špekulácií, menej popkultúrnych odkazov, narážok, zľahčujúcich poznámok, vytvárajú strhujúce rozprávanie, v ktorom s postavami prežívate každé nadýchnutie.

Angel si z Buffy do svojho seriálu prináša look temného tragického hrdinu v dlhom čiernom plášti, priberá však nadhľad a jemne ironickú sebareflexiu. Podpichujú ho za hĺbavosť, gél na vlasoch, kilá navyše, pohrávajú sa s jeho márnomyseľnosťou. Inteligentne, s nadhľadom, zábavne. Hlavne v poslednej sérii sa výrazne profiluje Angelova komická poloha, a to aj vďaka Spikeovi, miláčikovi publika s rebelantským šarmom a ironickými poznámkami, ktorý sa pridá k tímu a permanentne robí Angelovi dusno. Dvaja najväčší upírski bojovníci na ceste za vykúpením, ochrancovia ľudstva súperia, hašteria sa, žiarlia na seba, doťahujú sa o hrdinstvo, lásku Buffy, spomínajú na spoločnú upírsku minulosť bez duší a svedomia a občas sa pre istotu zmlátia do krvi. Skutočne iskrivý moment prináša Angelova premena na plyšovú bábku. Ak ste ešte stále nedali seriálu svojich sto percent, v tejto časti sa mu úplne poddáte. Keď sa ani nie polmetrová bábka naštvane vrhá na Spikea, keď mu z rozpáraného brucha vylieza vata, alebo v rozhodujúcej bitke lezú z úst plyšové upírske tesáky, musíte velebiť celý Whedonov tvorivý tím.

Angel je seriál temnejší než Buffy. Pokiaľ v Buffy prežijú neľútostný boj pri odvracaní poslednej apokalypsy v Sunnydale len ľudia, v Angelovi sa väčšina ľudských hrdinov ani nedožije záverečnej bitky. Oba seriály, Buffy, premožiteľka upírov a Angel, ostávajú prepojené až do konca. Angel sa objaví v niekoľkých epizódach Buffy, ona zas párkrát zaskočí do Angela. Postavy si telefonujú, informujú sa o svojich životoch, pomáhajú si. Niektoré momenty z Buffy sa vyjasnia, až keď sledujete Angela, a to robí oba seriály ešte viac súčasťou jedného celku. Fanúšikovia sa dlho nemohli zmieriť s ukončením vysielania, vzniklo niekoľko podporných skupín, ktoré robili aj finančné zbierky, len aby Angel mohol pokračovať. Bezúspešne. Fámy dokonca sľubovali celovečerný film o Spikeovi. Zdá sa však, že poslednou baštou fanúšikov je už len ďalšia pekelná brána v Denveri. 

To be continued.

Nabudúce Prison Break.