Súlož namiesto pointy

Film American Pie (na názovPrci, prci, prcičky si nikdy nezvyknem) som po prvýkrát videl v roku 1999 asi mesiac po tom, ako som sa oženil a nikdy nezabudnem, ako som sa jediný v kine nesmial a prvýkrát v živote sa cítil naozaj staro. Mal som sotva dvadsaťpäť a o živote, vesmíre a vôbec som vedel asi toľko, čo teraz. Teda prakticky nič. V nemom úžase som sledoval rehotajúcich sa tínedžerov a skúšal pochopiť, čo a prečo je im smiešne a trocha som sa hanbil, lebo keď je na programe lokalita medzi pupkom a kolenami a veci s ňou súvisiace, vždy som v rozpakoch.

Ak nemám čosi rád, tak poetiku zdieľanej trápnosti. Nerád sa totiž cítim trápne za niekoho, dosť si jej užijem sám za seba. Kvôli nej tínedžerské komédie neznášam. A ešte preto, že mi berú ilúzie o ľuďoch mladších sotva o pár rokov. A tiež mi vadia telesné tekutiny, ktoré mi nepripadajú smiešne a vtipné už vôbec nie. Sú len vulgárne, takým tým samoúčelným, zbytočným spôsobom.

Prečo teda práve ja recenzujem American Pie, film z našej ponuky, ktorého predaj je prioritne v našom záujme? Lebo navzdory všetkému vyššie uvedenému a ignorujúc svoje vkusové preferencie, American Pie pokladám za najlepšiu (v zmysle najvydarenejšiu) tínedžerskú komédiu, aká kedy vznikla a to sa mi ten film nepáči a nemám ho rád.

 Najprv by sa síce patrilo definovať, čo vlastne pod tínedžerskou komédiou rozumieme, ale na to nie je ani čas, ani vôľa, tak sa dohodnime len na tom, že tínedžerská komédia je komédia o puberťákoch pre puberťákov a rieši sa v nej sex, či presnejšie, jeho nedostatok. Nejde teda o generačnú výpoveď, takže American Graffiti sem neťahajme.        

Príbeh je banálne jednoduchý, štyria junáci uzatvoria pakt debutantov vo veciach súlože, s tým, že všetci si odbijú premiéru najneskôr na maturitnom plese. A odbijú si, hoci to chvíľku vyzerá, že nie a všetko sa rúca. Áno, znie to bizarne, ale táto blbosť je vôbec najsofistikovanejším náznakom príbehu, aký tínedžerské komédie zvyknú mať.

Film má zreteľne odlíšiteľný dramaturgický oblúk, v úvode sa rieši zápletka, v jadre zauzlenie a peripetia a v závere finále a rozuzlenie. Môže sa to zdať banálne, ale v tomto subžánri je vedomie o elementárnych pravidlách stavby príbehu veľmi osviežujúce. A rovnako osviežujúce je aj to, že gagy vo filme, respektíve to, čo tam má byť vtipné, vyplýva z deja a je jeho súčasťou.

Už som videl hocičo, dokonca sa považujem za milovníka čudných filmov, avšak keď som prvýkrát videl American Pie, mal som pocit, že kinematografia, ako ju mám rád, končí. Ak by mi vtedy ktokoľvek povedal, že príde čas, keď budem American Pie považovať za vydarený film, vysmial by som sa mu do očí. Dnes, po všetkých týchDievčatách, čo to chcú tiež, Expertoch, Sexy vtákoch a vlastne aj po ďalších častiach American Pie, považujem tento film za nedosiahnuteľný ideál, ktorým možno všetky ostatné tínedžerské komédie merať.

Ona to nakoniec asi predsa len bude generačná záležitosť. Už bolo neskoro, keď som ten film videl prvýkrát, už som bol naozaj starý. Vždy, keď mi niekto povie, že dobrodružstvá Martyho Mc Flya v Návratoch do budúcnosti sú slabé, zlé filmy a nepáčia sa mu, pomyslím si svoje. Presne, ako si svoje pomyslia mladší kolegovia, ktorí American Pie milujú, lebo ich videli v tom správnom veku.      

Prci, prci, prcičky,American Pie. USA 1999, 95 min.

Réžia: Paul Weitz, Chris Weitz
Scenár: Adam Herz
Kamera: Richard Crudo
Hudba: David Lawrence
Hrajú: Jason Biggs – Jim, Chris Klein – Oz, Thomas Ian Nicholas – Kevin, Eddie Kaye Thomas – Finch, Seann William Scott – Stifler, Alyson Hanniganová – Michelle, Shannon Elizabethová – Nadia, Tara Reidová – Vicky, Natasha Lyonneová – Jessica, Mena Suvariová – Heather, Eugene Levy – Jimov otec, Jennifer Coolidgeová – Stiflerova matka