Definícia objatia a športového odevu pre moslimské ženy

Fatwa na pakistanskú ministerku turistiky Nilofar Bachtiar je ďalším spektakulárnym kúskom „talibanskej ambasády“, mešít Džamia Hafsa a Lal Masdžit v Islamabade. Ministerka vysvetľuje, že nešlo o objatie s francúzskym inštruktorom, že jej jednoducho pri pristátí pomohol a priateľsky ju poklepal po pleci. Čo sa mimo Pakistanu javí ako smiešna kuriozitka, má v domácom prostredí nádych hrozby, pred ktorou sa trasú i mocní tohto štátu. Je totiž čoraz intenzívnejšou kampaňou proti účasti žien vo veciach verejných. Za svoju funkciu nedávno zaplatila životom pandžábska ministerka provinčnej vlády Zille Huma. Odstrelil ju náboženský fanatik, presvedčený, že koná správne a plne v súlade s islamskými zákonmi. Na svedomí mal už niekoľko vrážd prostitútok.

Fatwa sa obyčajne vysvetľuje ako vyslovenie názoru na nejaký problém. Známe sú však aj radikálne fatwy, v rámci nej bol v roku 1989 Salman Rushdie odsúdený na smrť ajatolláhom Chomejním, známa je aj fatwa Usámu Bin Ládina Vyhlásenie vojny Amerike. Právo vydávať fatwu majú duchovní, v prípade Usámu však ide o civilnú osobu. Po uverejnení fotografie s veselou ministerkou vydal fatwu Darul Afta z  Červenej mešity a označil chovanie ministerky ako obscénne.
Táto inštitúcia sa rozhodla realizovať literu islamského práva šarie. Na území mešity ustanovila súd a vyzvala ľudí, aby sa prišli radiť so svojimi právnymi problémami. A nielen to. Do ulíc vyslala čierne kohorty študentiek madrás ozbrojené palicami, aby vysvetľovali majiteľom obchodov, akých hriechov sa voči islamu dopúšťajú. Do bahna vulgarity padli i internetové kaviarne, kam síce miestna omladina chodila opačovať pornografické stránky, ale slúžili samozrejme širšej verejnosti. Tá vtipnejšia stránka veci spočíva v tom, že niektoré kaviarne ani nemali pripojenie na internet a do počítačov jednoducho len vkladali program na požiadanie.
Právo na vydávanie fatwy však v islame nemá hocikto, len autority poverené prejednávať podané návrhy, pričom obvinený má pred takýmto súdom vždy právo na obranu. Duchovní upozornili v jednom z televíznych programov pakistanskej televízie, že to, čo predvádzajú študenti madrás, je možné kvalifikovať ako prečin a môžu byť súdení náboženským súdom. Prečo sa doteraz tak nestalo, však ďalej nevysvetľujú.

Ako sa má obliekať moslimská žena
Ako sa má na šport obliekať moslimská žena, je zaujímavá téma. Vidieť iránske gymnastky vo voľných dresoch pripomínajúcich vyťahanú teplákovú súpravu a v čiernych šatkách, ako pobehujú po kladine, je zvláštny zážitok, rovnako ako sledovať beh v šalvár kamize (voľné šaty pod kolená, ku ktorým patrí šál, prehodený cez hruď a široké nohavice) a teniskách pakistanských uchádzačiek o prácu v polícii, alebo miestne turistky v šiltovkách s vejúcimi šálmi, obuté v hrubých turistických topánkach. Ženský šport na verejnosti je tabu, maratón v Láhaure je každoročne sa opakujúcim sporom. V náboženskej perspektíve je šport hazardom, ohrozujúcim jedinú funkciu ženy- rodenie detí.

Okrem oblečenia obľúbenej ministerky sa strážnych psov morálky dotkol aj dotyk moslimskej ženy a cudzieho muža. Táto kombinácia je neprípustná, hoci vidieť, ako sa za malíčky vedú blízkovýchodní politici na oficiálnych prijatiach, nie je žiadna zriedkavosť. A tiež sú si určite cudzí. Nežnosť, priateľské gestá a dotyky sú u mužov v takej obľube, že ženu neznalú miestnych pomerov poľahky dostanú do rozpakov. Príčiny domnievať sa, že v istom zmysle si tu niektoré menšiny užívajú viac než na prehnitom Západe, sú na očiach dennodenne. Preto platí, že nie je objatie ako objatie. O tom, ktoré je v poriadku, a ktoré je zakázané, sa ešte dozvieme z ďalších zaklínaní a preklínaní temného sveta, ležiaceho na inej planéte.