Sociálny štát a erózia spoločnosti

Minulý týždeň Slovensko navštívil britský publicista a spolupracovník slávneho IEA, James Bartholomew. Komentátor vplyvných denníkov a autor kontroverznej knihy The Welfare State We`re Inprišiel na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a porozprával o zničujúcom vplyve sociálneho štátu na britskú spoločnosť.

Čo tvrdí Bartholomew?
„Je to skvelá kniha! Ide o zdrvujúcu kritiku sociálneho štátu. Veľmi pútavo napísanú, ale napriek tomu dobre podloženú zdrojmi. Ukazuje, ako snahy o dosiahnutie dobrých úmyslov viedli k hrozným výsledkom. Rastúcej kriminalite a násiliu, zhoršujúcim sa podmienkam pre najchudobnejších a mimoriadnemu úpadku kvality i charakteru britského života.“
Tak sa o Bartholomewovej knihe vyjadril nedávno zosnulý chicagsky ekonóm Milton Friedman. Ja sám som o nej napísal obsiahly článok. Autor v nej porovnáva britskú spoločnosť pred zavedením sociálneho štátu a po ňom. Kým viktoriánske Anglicko navzdory rozšíreným predstavám malo pomerne slušne vychovanú a súdržnú spoločnosť, kde sa o chudobných, starých a chorých starali početné neštátne sociálne siete, dnešnú Britániu charakterizuje spoločenský rozklad.
Či už ide o katastrofálne verejné školstvo, zdravotníctvo (najsocialistickejšie v Európe), sociálne bývanie alebo dôchodkové zabezpečenie – všade tam, kde má štát prsty, veci nefungujú a vedú spravidla k opačným účinkom, ako sociálni inžinieri zamýšľali.

Zaujímavé sú napríklad štatistiky o nezamestnanosti. V západoeurópskych sociálnych štátoch existuje veľké množstvo skrytej nezamestnanosti, ktorú sa vlády aj Medzinárodná organizácia práce snažia všemožne zakrývať. V Spojenom kráľovstve sú bez práce 3 milióny ľudí, aj keď úrady priznávajú len okolo milióna. Podobne je to vo Švédsku alebo Belgicku.
Dlhodobo nezamestnaní nie sú vyraďovaní z evidencie, skôr získavajú štatút invalida alebo ich zahrnú do nejakého dlhodobého štátneho rekvalifikačného programu. Ak ľuďom budeme platiť za ničnerobenie, presne to budú aj robiť. Nič od nich neočakávajme a oni nám ani nič na oplátku nedajú.

Veľká Británia bola kedysi bohabojnou, rodinne založenou spoločnosťou. Dnes ju však úplne rozvrátila kultúra neúplných rodín, ktorú vládne prerozdeľovanie aktívne podporuje. Bartholomew uvádza množstvo štatistík o tom, ako sú deti vyrastajúce bez otca viac náchylné k patologickému správaniu. Problém spočíva v tom, že osamelé matky majú nielen nižší príjem ako úplné rodiny, ale sú aj prepracované, keď sa popri zarábaní musia bez pomoci starať o domácnosť.

Je to o zmene ekonomických preferencií
A takýto rozvrat zabezpečuje „welfare state“ vo všetkom, čoho sa dotkne. Prečo je to tak? Samozrejme, sociálny štát bol vytvorený s úmyslom postarať sa o menej šťastných. Ale ako neúmyselný vedľajší produkt zmenil náš životný štýl tým najhorším spôsobom.
Vezmime si práve manželstvo. Keď žena vie, že štát sa o ňu nepostará, dvakrát si premyslí, či chlap, ktorého si chce vziať za manžela, nie je lenivý, nezodpovedný, prípadne inak vadný. A zase naopak. Muži, ktorí prichádzajú do styku s takto motivovanými ženami, sa podstatne viac snažia vyhovieť ideálu dobrého manžela.

Jednoducho, neexistencia sociálneho štátu ponecháva ľudí napospas prirodzeným tlakom, ktoré ich nútia byť relatívne cnostnými. Sociálne bytovky sú plné anonymity a susedských konfliktov. V sociálnom štáte sa ľudia spoliehajú na vládu, nepotrebujú sa spoliehať jeden na druhého. Ak sme však v prípadoch núdze odkázaní len na našich blížnych, skôr sa snažíme pôsobiť proti zdrojom potenciálnych nezhôd.
Takéto na seba odkázané susedstvá vytvárajú zdvorilosť a slušnosť ako istý druh maziva pre prípad, že od susedov raz budete potrebovať pomoc. Moderný sociálny štát však prirodzené motivácie odstraňuje a dopad na národný charakter je zdrvujúci. Vláda sa toľko snažila odbremeniť každého občana od akejkoľvek ťarchy života, až ľudia prestali považovať zodpovednosť za prirodzeného sprievodcu slobody.

Človek, samozrejme, proti týmto novým mantinelom nie je bezbranný. Máme slobodnú vôľu a môžeme si vybrať mnohodetnú rodinu aj navzdory sociálnemu štátu. Bartholomew však hovorí, že keď sú úplné pracujúce a viacdetné rodiny zdaňované, kým slobodné matky podporované, tých prvých začne postupne ubúdať a tých druhých pribúdať. Štát takýmto prerozdeľovaním vlastne vytvára situáciu, keď je zodpovedné správanie nevýhodné a trestané, kým nezodpovedné správanie sa podporuje v mene „solidarity“.

Možné protiargumenty
Tu si čitateľ môže povedať, že nastavme teda parametre sociálneho štátu inak, aby podporoval to dobré a trestal to zlé. Lenže tento argument ignoruje zákon nezamýšľaných dôsledkov. Pretože jeho architekti neskonštruovali prerozdeľovací mechanizmus, aby škodil. On škodí rôznymi vedľajšími spôsobmi, ktoré sa často nedali dopredu predvídať.
Spoločnosť je jemným organizmom s vlastnou rovnováhou a samoreguláciou. Zásahy zhora majú spravidla nepredvídateľné dôsledky, keďže spoločnosť nefunguje na základe bežného mechanického vzťahu, ktorý jej prisudzujú sociálni inžinieri.

Barthlomew v knihe, v prednáške, aj vo svojom výbornom blogu spomína, ako sociálna sieť fungovala vo viktoriánskom Anglicku. Položil som mu teda otázku ohľadne bežnej predstavy o jeho krajine v čase priemyselnej revolúcie, ktorú poznáme najmä z pochmúrnych diel Charlesa Dickensa.
Podľa Bartholomewa Dickens predovšetkým silne dramatizoval pre potreby svojich príbehov. Mnohé zo spoločenských nešvárov, ktoré popisoval, boli skôr dedičstvom feudálnych a merkantilistických vzťahov spred zrušenia obilných zákonov a nastolenia slobodného trhu (1846). Ďalšie boli vyloženými výmyslami.
Napríklad v príbehoch o Nicholasovi Nicklebym popisuje Dickens jednu zo súkromných škôl pre chudobných ako otrasné miesto teroru a zadubenosti. V predhovore ku knihe napísal, že ide o realistické znázornenie takýchto škôl. Ľudia v Yorkshire, kde sa dielo odohráva, reagovali následne pobúrením a Dickens musel napísať nový predslov, kde priznal, že ide o fikciu a pri písaní značne preháňal. Bartholomew tiež spomenul príhodu z Ruska, kde sa v sovietskych časoch ľuďom nahováralo, že ako v Dickensových knihách to vyzeralo v Anglicku nielen v minulosti, ale že to tak vyzerá dodnes.

Človek by si tiež mohol položiť otázku, že ak je sociálny štát taký zlý, prečo ho potom Briti neodstránia. Barónka Thatcherová sa o to pokúsila a v niektorých oblastiach, napríklad pokiaľ išlo o skrotenie odborov, dosiahla aj úspechy. Lenže problémom sú práve rezorty ako školstvo a zdravotníctvo, ktorými nepohli ani konzervatívne vlády.
Dôvodom malej ochoty podstúpiť reformu sociálneho štátu nie je len vypestovaná závislosť niektorých zložiek spoločnosti od vládnej pomoci, ale aj nepochopenie problému zo strany stredných vrstiev. Tie často netušia, čo sa deje pod povrchom a napätie zatiaľ narastá.

Ekonomické motívy silnejšie ako myšlienky
Konzervatívnejší čitateľ by tiež mohol namietnuť, že Bartholomew pripisuje príliš veľa zodpovednosti za rozklad spoločnosti materialistickým súvislostiam a ignoruje deštruktívny účinok myšlienok, najmä kultúrneho marxizmu frankfurtskej školy. Na túto vec autor odpovedal, že štátom pretvorený systém ekonomických motivácií môže naozaj byť silnejší ako idey.
Argumentoval dvojako:
1.) rozdielnou rodinnou politikou dvoch katolíckych krajín, Írska a Talianska, a taktiež rozdielnymi d

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [2]