Učiteľ národa

Jedného rána sa pán X. zobudil vo svojej posteli. Bolo to ešte v časoch, keď mal posteľ vlastnú, nie erárnu. Bola taká veľká, že sa musel tri minúty krbáľať, kým sa dokrbáľal až na okraj. Nohy zložil na tigriu kožušinu, zvonku sa ozýval spev exotického vtáctva a pán X. vtedy dostal ušľachtilú myšlienku.

„Ľudí treba vzdelávať,“ napadlo mu hneď v tom momente. „Ľudia vôbec nevedia, ako správne manipulovať s peniazmi,“ bolo počuť z jeho úst hovoriacich vzápätí do telefónu. Na druhom konci bol blízky spolupracovník pána X. a vychutnával si tú tsunami filantropie, čo ho zalievala zo slúchadla. Čoskoro o úmysle budúceho najváženejšieho občana našej krajiny vedeli všetci, čo mali o ňom vedieť a začali chystať veľký projekt.

„Škola hrou“ – tak ho nazývali pracovne medzi sebou a veľmi sa tešili, ako budú ľudia tú hru s nimi hrať. Napísali pravidlá, založili kancelárie, najali si renomovanú reklamnú agentúru, kde im vymysleli šikovný slogan „Zisk z rozumu“ a zakrátko úžasný projekt vo veľkom spustili.

Plán bol jasný. Natiahneme k sebe ľudí, necháme ich vložiť ich vlastné peniaze a keď už tých ľudí bude dosť, začneme s vyučovaním. Budeme vysvetľovať, ako sme Slovákom práve na niekoľkoročnom názornom príklade demonštrovali riziká, ktoré na nich číhajú pri zaobchádzaní s úsporami. V tom bola genialita celej myšlienky – nie teória, ale len praktická ukážka dokáže zaujať obyčajného, mozoľnatého človeka natoľko, aby si z nej odniesol trvalé a definitívne ponaučenie.

S prvou prednáškou na tému „40 % úrok je nereálny a názorne vám ukážeme prečo“ mal vystúpiť jeden z kolegov pána X. Ďalšie prednášky sa mali volať „Dôveruj, ale preveruj“, „Hromadné bohatnutie bez práce je v rozpore s fungovaním sveta“, „Zmluvy čítaj vždy pozorne“ a „Manipulácia za pomoci reklamy a médií – dobrý pozor na ňu!“. Všetky mali byť najskôr putovné po všetkých okresných mestách, potom mali byť zadarmo distribuované do všetkých domácností na DVD, VHS, CD, MC a pre istotu aj na diernych štítkoch, aby nikto neostal bokom. Na záver celého edukačného programu mal vystúpiť priamo pán X. v najsledovanejšom televíznom prenose všetkých čias. Jeho reč sa mala začínať slovami „Milé tiché spoločníčky, milí tichí spoločníci...“ a v spodnej časti obrazoviek všetkých televízií mal byť titulok „Pán X. – učiteľ národa“. V postupne gradujúcej reči pán X. plánoval prehľadne zhrnúť všetky poučenia z predchádzajúcich prednášok a v mohutnom finále oznámiť okamžité vrátenie všetkých vkladov, pretože vzdelanie, aj to praktické a takto dokonale odovzdané, musí byť zadarmo. „Všetci ste odteraz omnoho múdrejší a k svojim peniazom opatrnejší. A to je presne zisk z rozumu!“ – boli posledné slová, ktoré si pán X. napísal do príprav svojej nezabudnuteľnej reči. Mali zaznievať do nepredstaviteľných ovácií miliónov ľudí po celom Slovensku. Ale nezazneli, a pritom chýbalo už len pár dní.

Žiaľ, vinou zákerných konšpirátorov, ktorým náramne vyhovuje súčasná situácia, celý úžasný plán zlyhal. Osud pána X., teda aspoň tej časti pána X., ktorej sa nepodarilo ujsť pred nespravodlivým stíhaním, je v pazúroch podlej štátnej moci neistý, ťažko sa mu dokazuje, že jeho dobrý úmysel bol akurát predčasne násilne ukončený. Jedinou útechou mu môže byť, že ani ku Komenskému sa jeho krajania nezachovali práve najlepšie, a predsa dnes nikto nepochybuje o jeho veľkosti a prínose pre ľudstvo.

A čo primárny cieľ celej akcie, poučiť ľudí o ekonomickej realite, rozumných úrokových mierach a viesť ich k múdrejšiemu zaobchádzaniu s celoživotnými úsporami? Podarilo sa ho napriek všetkému aspoň čiastočne naplniť? Sú ľudia poučení? Nuž, to sa ešte uvidí.