Že s PLAYSTATION®3 u nás vyhráte aj dve hry, nie je náš nápad. My sme boli už dostatočne radi pre tú nádhernú mašinku, softvér do nej je nezištný dar. Človek zo Sony Computer Entertainment Europe, s ktorým sme PS 3 dohadovali, sa zamyslel a povedal: „To im nemôžeme urobiť. Nedáme im PS 3 bez hier, veď to by bolo vlastne kruté.“
A tak dostanete dve najlepšie hry, s ktorými PS 3 prišla na trh. Samotné SCEE pri launči PS 3 uviedla na trh päť hier. Ridge Racer 7 – arkádové preteky, ktoré už tradične sprevádzajú na trh každú ďalšiu generáciu Playstation (PSone, PS 2, PSP, PS 3), Genji: Days of the Blade – jatočná sekačka zo stredovekého Japonska, Formula One Championship Edition – licencované formule a prvé dva drahokamy do koruny PS 3 – adrenalínové preteky off-road MotorStorm a akostné FPS z alternatívnej histórie Resistance: Fall of Man.
Burácanie motorov, prach, blato, pot a zmar, pach oleja a benzínu zažratý do pokožky, plynový pedál zatlačený hlboko do podlahy, pred nami trať, ktorú by sa aj v pekle zdráhali nazvať cestou. Adrenalín strieka pomaly aj ušami, motor kvíli vo vysokých otáčkach, spúšťam nitro, akcelerácia ma zatlačí do sedačky, ale stačí okamih nepozornosti, na chvíľu sa nechám opojiť rýchlosťou a už sa vrak môjho vozidla trúsi kade-tade. Motor sa prehrial, nevydržal záťaž a vybuchol. Fragmenty autíčka sa rozstrekujú do všetkých smerov, maličké súčiastky sa zablyštia na slniečku a v spomalenom zábere padajú do prachu.
Keď som hral MotorStorm po prvýkrát a prvýkrát vybuchol, lebo som neustrážil nitro, spomenul som si na pasáž zo svojho obľúbeného Galaxy Questu. „Turbo treba stlačiť, ale nesmie sa držať.“ Tak nejako je to aj s nitrom v MotorStorme, možno ho spustiť a vlastne aj chvíľku podržať, ale tam už sa závratnou rýchlosťou zvyšuje riziko výbuchu. A ten príde, a nie raz, vyhrať sa totiž dá, zvlášť pri šantení on-line, len ak jazdíte skutočne na hrane, na jemnom ostrí medzi vytlačením maximálnej možnej rýchlosti a zdržaním spôsobeným výbuchom.
MotorStorm sa zdá nefér. Vedno môžu pretekať rôzne typy vozidiel. Vetché motorky, buginy, terénne autá, ťahače, pretekárske rally automobily, štvorkolky ATV, bahenné špeciály, to všetko sa v MotorStorme môže objaviť na jednej štartovacej čiare. Napriek tomu žiadny typ nedominuje ani nezaručí víťazstvo, pretože jednotlivé vozidlá majú síce kopec výhod v závislosti od zvolenej trate, ale aj kopec hendikepov.
Hrať MotorStorm off-line je výborný zážitok, hrať ho on-line je rozkoš. Som ten typ hráča, ktorému je grafické a vizuálne spracovanie v zásade ľahostajné, pokiaľ nemá priamy vplyv na hrateľnosť. Dekoratívnosť ma teda neohúri. Nie tak v MotorStorme, neraz sa mi stalo, že som rezignoval na vopred prehratý súboj, spomalil, a len tak sa kochal krajinou. Zážitok sám osebe.
Tak, popretekali sme v bahne, je načase venovať sa onakvejším huncútstvam. Jatky treba, bezuzdné katarzné násilie. Na dokonalú hru tohto typu stále čakám, a pritom by som nepotreboval veľa. Uzatvorenú miestnosť s jednou prístupovou chodbou, v nej nekončiaci zástup ufónskych hnusov, rotačný guľomet a nekonečné strelivo.
Žiaľ, Resistance: Fall of Man nie je týmto typom hry, predsa len je troška náročnejšia, postaviť sa zoči-voči nepriateľovi, páliť doňho, čo to dá a čakať, kto prvý padne, sa neopláca.
Britániu zaplavila zberba z východu. Hnusní zmutovaní slizoidi sú akýmsi vonkajším prejavom mimozemského vírusu Chiméra. Alebo také čosi. Ich jedinou prednosťou je, že ich je veľa a dajú sa zabiť. Sme v minulosti, ale v trocha inej. Druhá svetová vojna sa síce nekonala, v roku 1951 však musí ľudstvo čeliť inej hrozbe. Hroznejšej. A tak ďalej, prichádza hrdina, je troška nakazený Chimérou, ale stále človek, len odolnejší. Pobíja Chimerákov. Vo veľkom.
Ak mi niekto povie, že hrá hry pre príbehy, vždy je mi ho troška ľúto. Lebo príbehy sú ukryté kdesi inde ako v hrách. V knihách, komiksoch, divadelných hrách, filmoch, len v hrách nie. Videohry neexistujú preto, aby sa ich prostredníctvom rozprávali príbehy. Dobre, možno nejaké sú, ale nie viac než tri. A Resistance medzi nimi určite nie je. Nemá prečo byť, poskytuje totiž zážitok iného druhu a zážitok vynikajúci. Treba pobiť zmutovanú zberbu a treba si dávať pozor. Nie je krajší, radostnejší pohľad na príšeru ako cez cieľnik.
Resistance sa síce tvári ako sofistikovaná FPS, kde treba dávať naozaj pozor a nejde v nej len o zabíjanie, ale aj o to nebyť zabitý, avšak dá sa hrať aj mne blízkym spôsobom. Aspoň na nižšej úrovni náročnosti určite. Rezignovať na krytie, veľmi nemieriť, vtrhnúť medzi zmutovanú chamraď, narobiť paseku, najlepšie brokovnicou a rýchlo sa skryť. Počkať, kým sa dobije štít a proces opakovať.
Jediným problémom je, že takýmto spôsobom sa síce dá prejsť kampaň, teda to, čo pokojne môžeme nazvať herným príbehom, ale on-line si s tým človek nevystačí. To vysvetľuje, prečo som, hrajúc Resistance on-line, vždy obeť. Ale baví ma to.
Resistance: Fall of Man je FPS vysokej akosti, s bohatým a kreatívnym rezervoárom zbraní, príbehom, čo je len nahraditeľnou kulisou (presne ako to má byť) a pohodlným ovládaním. Singleplayer je zábavný predovšetkým vďaka meniacim sa herným prostrediam, ktoré na jednej strane pôsobia autenticky, na druhej sú dostatočne bizarné na to, aby vzbudzovali pocit ohrozenia.
Juraj Malíček viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|