Popoluška, čo predáva mobily a spieva operu

Británia má talent a volá sa Paul Potts. Viac ako o talent však v tomto prípade ide o šikovný dramaturgický ťah, ktorý by sa dal nazvať aj podvodom na divákoch a ďalších zúčastnených. Je to už mesiac stará záležitosť a ak trošku sledujete Youtube alebo Bleskovky, určite viete, o čo a o koho ide. Ak nie, tu je celá záležitosť v skratke.

Tvorcovia úspešných programov typu American Idol (u nás Superstar) prišli s ďalšou šou hľadajúcou talenty. Tentoraz bez obmedzenia veku a žánru. Priestor dostali deti aj dôchodcovia, jednotlivci aj celé ansámble, speváci a tanečníci všetkých štýlov, roztlieskavačky, kúzelníci, akrobati aj transvestiti. Hneď v prvom semifinálovom kole, odvysielanom 9. júna, prišlo na rad vystúpenie 36-ročného skromného predavača mobilných telefónov, Paula Pottsa v ošumelom obleku, bez viazanky, so zlomeným predným zubom a trošku ubiehajúcimi očami. Nervózny, tučný, spotený, bez charizmy, v dokrútke hovoriaci o tom, že bol v detstve spolužiakmi šikanovaný. Keď porotcom nesmelo oznámil, že bude spievať operu, režisér umne prestrihal otrávené výrazy všetkých troch porotcov. Začala hrať Nessun dorma (krátka, ale pôsobivá ária z opery Turandot od Giacoma Pucciniho), prestrih do napätého publika, prvé prekvapivo čisto zaspievané tóny, prestrih na zdvihnuté obočie a padnuté sánky porotcov (mimochodom, jeden z nich má zrazu košeľu inej farby, ako pri predošlom opovržlivom výraze). Standing ovation, slzy, dojatie, superlatívy porotcov a istá cesta do finále.

Tesne pred finále sa v novinách začali množiť informácie, že Potts nie je žiaden neobjavený prirodzený talent, keďže už v roku 1999 účinkoval v podobnej šou zameranej na talenty. Výhru vtedy čiastočne použil na zaplatenie kurzu operného spevu v Taliansku, kde ako jeden z najlepších študentov mal možnosť zaspievať aj Pavarottimu. Spieval v amatérskom opernom súbore v Bathe a absolvoval aj turné s Kráľovskou filharmóniou. Po úraze pri páde z bicykla musel svoju spevácku kariéru prerušiť a zamestnať sa ako predavač mobilov.

Mnohí diváci, ktorí mu dovtedy posielali hlasy, sa cítili podvedení. Potts sa bránil, že na kurz padli všetky jeho úspory a že nikdy nezobral ani libru za žiadne vystúpenie, a teda nie je profesionálny spevák, ale amatér. Navyše zdôrazňoval, že nikdy o profesionálnej kariére neuvažoval, pretože má málo sebavedomia a stále ho ovláda strach zo šikanovania a vylúčenia z kolektívu, ktorému bol vystavený v detstve. Do súťaže sa vraj prihlásil pre veľké finančné problémy a tiež preto, aby mohol zaspievať kráľovnej. Súťaž napokon vyhral a video s nahrávkou, kde padajú porotcom sánky, patrilo v júni na YouTube medzi najpozeranejšie. Pavarotti, Carreras aj Domingo s tou istou áriou nedosahujú ani desatinu videní, a to ani keď spočítate ich návštevnosť dohromady. Ani nie mesiac od skončenia súťaže si už môžete objednať Pottsovo CD s víťaznou áriou Nessun Dorma, doplnenou pesničkami, ktoré spievajú tenori na svojich koncertoch ako oddychovky.

Z výhry si mieni nechať opraviť zuby a svojich fanúšikov ubezpečuje, že sa nezmení, iba si možno oblečie lepší oblek. To by však robiť nemal, pretože už aj to finále, ktoré odspieval schudnutý, sebavedomejší, v lepšom obleku a s motýlikom, výrazne strácalo na sile a diváckej príťažlivosti. Vybledol ten dramatický rozdiel medzi operným spevom a obrazom nesmelého amatérskeho predavača mobilov, ktorý tak „nečakane šokoval“ aj na všeličo zvyknutých porotcov súťaže. Tú súťaž totiž nevyhral jeho spevácky talent, ale jeho popoluškovský príbeh, premyslená dramaturgia a skvelý zostrih. Vyhral to ten kontrast, šok a moment prekvapenia. A tiež neznalosť súčasného televízneho diváka, ktorý operu bežne nesleduje, a tak nemá šancu rozoznať skutočne dobre zaspievanú tenorovú áriu od amatérskeho výkonu. Ak si odmyslíme ten príbeh a zostane nám len čistý spev, nie je to nič geniálne ani fenomenálne. V porovnaní s profesionálmi ani priemerné. Takých tenorov sú vo svete a nepochybne aj v Británii mraky.

Áno, na amatéra spieva čisto, má slušný rozsah a techniku, to však na úspech nestačí. A nestačí ani drina, ktorej do spevu Potts evidentne za tie roky vložil veľa. Aby mohol spievať prvú ligu, na to potrebuje ešte aj niečo navyše, suverenitu, odvahu a ťažko definovateľný sexappeal. Nič z toho Potts na začiatku súťaže nemal, zrejme preto sa v opernom svete doteraz nepresadil. Práve na absencii týchto potrebných vlastností šikovní televízni manipulátori vystavali príbeh o skromnom tuctovom predavačovi, ktorým môže byť pokojne aj váš sused. Žiaľ, ten príbeh je zaujímavý len chvíľu v momente prekvapenia, dojatie divákovi vydrží akurát tak do skončenia reality show. S jeho rastúcou popularitou a lepšími oblekmi však povážlivo bledne kontrast medzi zjavom a hlasom. Pomaly nezostáva nič, pre čo by mohol divák pustiť po líci slzu dojatia.

PS: Mimochodom, keby ste si chceli vypočuť Nessun Dorma (v preklade Nech nikto nespí) nielen v krátkom, dobre zostrihanom televíznom klipe s amatérskym spevákom, ale v plnej kráse a profesionálnom podaní, máte na jeseň možnosť – SND má Pucciniho operu Turandot momentálne v repertoári.

Alebo si áriu Nessun Dorma môžete za 29 korún stiahnuť na našom portáli z albumu The Best of Giacomo Puccini v podaní mladého a skutočne talentovaného Petra Dvorského z roku 1988.