V mestách žijeme len niečo cez 1 000 rokov. Poľnohospodárstvom sa zaoberáme len posledných 10 000 rokov. Z biologického a evolučného hľadiska sú to okamihy. Viac ako milión rokov predtým sme žili prevažne v Afrike a živili sa ako lovci a zberači, alebo – ako hovoria dnešní antropológovia – hľadači. Takže mozgy a telá súčasného obyvateľa veľkomesta sú stále prispôsobené potrebám živočícha, ktorý žil na savane v malých skupinách. Jeho systém párovania je prirodzený aj dnešnému ľudstvu. Podmienky života sú síce diametrálne odlišné, ale ľudia zostávajú rovnakí.
Medzi evolučnými biológmi panuje zhoda, že naši predkovia žili v pleistocéne (2 milióny rokov pred vznikom poľnohospodárstva) v podmienkach príležitostnej polygamie. Teda väčšina mužov bola monogamných, mnohí boli svojim partnerkám príležitostne neverní, malému počtu šťastlivcov sa darilo žiť polygamne, pričom v extrémnych prípadoch delili svoju pozornosť medzi päť žien.
V predošlej časti sme spomínali, že o loveckom úspechu rozhodovalo viac šťastie ako lovcove schopnosti, a teda dochádzalo k recipročnému altruizmu – dnes mám šťastie ja, rozdelím sa s korisťou s menej šťastnými, zajtra bude mať šťastie iný lovec, rozdelí sa aj so mnou. Mäso sa nedalo skladovať a šťastie bolo vrtkavé, preto spoločnosť lovcov a zberačov nedokázala hromadiť majetok.
Až objavením poľnohospodárstva prestal byť úspech závislý od šťastia a najlepší hospodár dokázal nahromadiť väčšie zásoby a rozmnožovať majetok, o ktorý sa nemusel s nikým deliť. S väčším majetkom súvisí väčšia moc a možnosť získať a uživiť viac žien. Čím vyššia koncentrácia majetku a moci, tým viac žien, či už v oficiálnych háremoch, alebo skryte, ako to bolo napríklad v kresťanskom stredoveku, kde boli mnohé ženy z ľudu zamestnané na hradoch a v kláštoroch a boli doslovne dievčatá pre všetko.
Pre ľudských samcov je prirodzené, že využívajú každú príležitosť na polygamné párenie a že bohatstvo, moc a násilie chápu ako prostriedky, ktoré nasadzujú proti ostatným mužom v boji o viac sexu. Toto je, samozrejme, len opis mužskej prirodzenosti, nie jej ospravedlňovaním či odsudzovaním. Prirodzenosť môže byť v príkrom rozpore s mravnými hodnotami modernej spoločnosti ako monogamia, vernosť, rovnoprávnosť, spravodlivosť a nenásilie. Prirodzené pre náš druh sú však aj horšie veci ako polygamné párenie, a predsa ich nerobíme.
V každom prípade po relatívne krátkej, štyritisíc rokov trvajúcej polygamii sa ľudstvo vrátilo k jemu vlastnej monogamii a z oficiálnych konkubín sa stali zas len neoficiálne milenky, z mileniek tajomstvo skrývané pred manželkami. Napokon aj v najdespotickejších a najpolygamnejších dobách zostalo ľudstvo vo svojej väčšine monogamné. Dokonca aj orientálni despotovia mali vedľa množstva konkubín len jednu oficiálnu manželku. Podľa evolucionistu Matta Ridleyho tento návrat k oficiálnej monogamii s tajnými úletmi k ďalším ženám nie je spôsobený víťazstvom kresťanskej morálky, feminizmu ani demokracie. Je len prijateľným kompromisom medzi dvoma neustále súperiacimi rozmnožovacími stratégiami – samčou a samičou.
Štyri pravidlá teórie o systémoch párovania sú takéto:
1. Ak sa samiciam oplatí žiť s vernými monogamnými samcami, výsledkom je monogamia,
2. ale to len v prípade, že samci samice k polygamii neprinútia.
3. Ak je pre samice výhodné, aby si vybrali už zadaného samca, výsledkom je polygamia,
4. ale to len v prípade, že samice svojim samcom nezabránia získať druhú partnerku – čím sme sa dostali naspať k monogamii.
Každý hrá svoju vlastnú mocenskú hru. Romantické to príliš nie je, ale romantiku tu nikto ani nesľuboval. Moja dnešná anketová otázka znie jednoducho: Ktorú hru hráte vy osobne, aké zbrane na to používate a ako sa vám darí?
Ako vždy pre inšpiráciu na vaše vlastné odpovede v diskusnom fóre prikladám pár odpovedí mojich zaujímavých priateľov na maili.
No, sú len dve možnosti: Monogamia, monogamia, monogamia alebo zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.
Učenlivá ako šimpanz
Mňa osobne polygamia nezaujíma, pretože ja s partnerkou potrebujem zdieľať príbehy, tajomstvá, zážitky, spomienky a keďže som ukecaný, dlho by ma nebavilo rozprávať všetko na tri-štyrikrát. V tomto zmysle som teda prísne monogamný a iný sa mi nechce byť.
Hrám nasledovnú mocenskú hru: snažím sa, aby samec aj samica vo vzájomnom vzťahu dostávali a dávali presne rovnako. Keby to bolo možné, tak si na to urobím tabuľku v exceli, aby sa na to bolo možné odvolať pri vzájomných nezhodách. Spravodlivosť a dynamika vzťahu je cesta k úspešnej monogamii.
Cudzoložstvo je potrebná vec z biologického hľadiska. Okrem toho je to niečo ako zápal pankreasu. Ťažko sa proti nemu bojuje, kým sa nám nepritrafí. Neverím na prevenciu, a preto pripúšťam akúkoľvek neveru a skôr som na ňu pripravený. Nechcem ju už nikdy zažiť ani tak ani tak, ale rátam s ňou a už po skúsenostiach nezostanem v nemom úžase, čo sa mi to, kurva, stalo. Cudzoložstvo reálne alebo virtuálne je z filozofického hľadiska axióma. Niečo ako svetový obchod, dedičstvo, vražda v afekte, pomsta, Vianoce, nedeľa a toaletný papier.
Ukecaný filozof so sklonom k účtovníctvu
Môj samec je v zásade monogamný, okrem jednej priznanej, náhodnej a dávno odpustenej – a aj nechtiac brutálne opätovanej – jednorazovky. Si myslím. Tým som povedala skoro všetko. Okrem toho som presvedčená, že jeho monogamia je viac dôsledkom ekonomického statusu ako trvalým očarením mojou krásou a osobnosťou. Stredná vrstva má to do seba, že sa jej mužským príslušníkom veľmi ťažko lúči s polovicou ťažko nadobudnutého spoločného majetku. Pripúšťam možnosť, že nie je vždy celkom monogamný, ale neriešim to. On vie, že keby sa na to prišlo – a vždy sa na to príde, bol by vykopnutý z pohodlnej jaskyne. Ženská nevera je zase niečo úplne iné. Je rovno sprevádzaná žiadosťou o rozvod. Ženy nezatĺkajú, keď majú dosť. Basta.
Opäť monogamná realistka
Celoživotne som sa snažila žiť monogamne a v zásade sa mi to aj darilo. Celoživotne som aj svojim samcom bránila získať druhú samicu a aj to sa mi v zásade darilo, hoci by sa mi celkom páčilo byť viac nad vecou a menej škrípať zubami, taktizovať a naznačovať strašné veci, ktoré nastanú, ak na niečo prídem. A nie je za tým nič kresťanské ani inak morálne ideologicky podkuté, len rozsiahla a hlboká trauma z detstva, keď sa moji rodičia riadili teóriou 2 a 3, teda že otec nebol monogamný, matka mu v tom nedokázala zabrániť a nikomu z nás to veľa šťastia neprinieslo a nám deťom zvlášť. Ak potrebujem jazdu na horskej dráhe, nemusím na ňu nastúpiť, stačí, keď zatvorím oči a použijem ten nástroj na pocitovú a zážitkovú simuláciu, ktorý nosím v hlave.
Monogamistka z presvedčenia, že tak to bolí menej
Podľa ankiet uskutočnených medzi šimpanzmi je ich hlavným problémom to, že hlava a telo sú väčšinou pri sexe v súzvuku. Človek je na tom trochu lepšie. Otázkou zostáva, či je lepšie byť duševne monogamný a telesne polygamný (myslím pri tom vždy na tú istú) alebo duševne polygamný a telesne monogamný (myslím pri tom vždy na nejakú inú). Internet a iné moderné médiá monogamnosti napomáhajú poskytovaním alternatívnych priestorov pre vybitie prebytočnej pohlavnej energie. V tej súvislosti by sa zdalo byť pochopiteľným, ak by niektoré www stránky pochybného obsahu boli prevádzkované s tichým súhlasom cirkvi. A na položenú jednoduchú otázku ešte odpovedám: Nedarí sa mi.
Aj tak veselý monogamák
To je teda sebaobnažovanie hodné Freudovej pohovky. Moja jasná a stručná odpoveď parafrázuje jedno z pravidiel teórie o systémoch párovania. Ak sa samiciam oplatí žiť s vernými monogamnými samcami, výsledkom je monogamia. Takže mne sa to oplatí.
Žena v strednom veku, ktorá by chcela byť v domácn
Elena Akácsová viac od autora »
Vaše reakcie [77]
Sex za mäso
Ženy-nevernice a čo s tým majú lastovičky
Sex až po treťom rande a ďalšie ponaučenia
Rodičia zanedbávajú škaredšie deti
Vrana k vrane sadá, chudobný škaredú si hľadá