Choďte z mesta von, oplatí sa!

Aj napriek tomu, že slovenský variant land artu neoplýval megalomanskými realizáciami, ktoré ho charakterizovali vo svete, zaslúži si táto tendencia nášho umenia reflexiu v podobe komplexného galerijného projektu. Ten sa pod názvom Z MESTA VON podujala realizovať Galéria mesta Bratislavy v kurátorskej koncepcii Daniely Čarnej, ktorá tak zhmotnila výsledky svojho dlhodobého výskumu v tejto oblasti.

Na návštevníkov čakajú predovšetkým diela slovenských predstaviteľov neoficiálneho umenia 70. – 80. rokov uplynulého storočia, ktoré sú prezentované paralelne s ikonickými dielami svetového ,,zemného‘‘ umenia, akými sú do priehľadných textílií zabalené stromy od Christa a Jean-Clauda alebo Špirálové mólo Roberta Smithsona. Naznačená konfrontácia svetového a slovenského nie je celkom dotiahnutá, o to viac však poteší široký výber autorov, ktorí sa u nás v prírode (alebo v kontakte s ňou) realizovali.

Je známe, že v slovenských pomeroch sa jednotlivé tendencie dematerializovaného umenia prelínajú a koncept, akcia, objekt i land art idú ruka v ruke. Pričom nikto u nás programovo netvoril iba land art.

Všetci umelci stojaci v antitéze k vtedy prezentovaným druhom umenia sa snažili nájsť si svoju tvár a vlastnú autenticitu konfrontáciou s viacerými aktuálnymi trendmi svetového umenia. Preto zem a príroda sú tu iba spoločným menovateľom vystavených prác, ktoré by sa dali zaradiť aj do mnohých iných výtvarných tendencií.

Autorka koncepcie si to uvedomuje a prehľadne rozčleňuje diela do jednotlivých miestností podľa prístupu umelcov k prírode, ktorá sa pre nich stáva miestom úniku i miestom hier, slávností a rituálov, inokedy zase miestom vyžadujúcim si našu starostlivosť a ochranu, miestom archetypálnej skúsenosti a dotyku s transcendentálnym. Všíma si fenomén cesty a putovania a špecifický vzťah našich umelcov k snehu, ktorý svojou čistotou i premenlivou matériou zvádza k umeleckému spracovaniu.

Spomedzi umelcov má výrazný priestor nosná postava land artu u nás, Michal Kern, solitér, celý život žijúci a pôsobiaci mimo hlavného výtvarného diania v dedinke Močiare, pre ktorého bola príroda jeho vlastným ateliérom a ktorý sa raz vyjadril: „Od tých čias, keď som ešte ako dieťa behal pomedzi lopúchy na brehu Demänovky a začal som si uvedomovať modrú oblohu cez bizarné obrazce v lopúchoch a v daždi som sa tešil, ako steká voda veľkou kanelúrou stebla ku koreňom, od tých čias je toto môj ateliér v prírode a príroda v ateliéri.“ Popri jeho prácach sú prítomné iné výrazné diela ako napríklad symbolické kŕmenie nafukovacích rybičiek v akcii TRENIE Alexa Mlynárčika, diela Dezidera Tótha s ekologickým podtónom, environment Prostredie II Juraja Meliša či akcie Pagáča – Oravca – Pagáča. Ich Skrčenec, ale najmä rituálne ladený Daring z roku 1981, pri ktorom vidíme v lone prírody, nad dymiacim ohniskom pomocou textilných pásov zavesené nahé telo Milana Pagáča skúšajúceho svoje fyzické limity, odhalia okrem iného i nečakanú vizuálnu pôsobivosť realizácií tohto zoskupenia. Tak je to aj pri väčšine vystavovaných diel, ktoré pôvodne visieť v galérii ani nemali. Boli vytvorené v prírode, v spolupráci s ňou, viac-menej dobre alebo horšie zdokumentované fotografiou či videom a následne prírodou opäť zmenené, zničené, pohltené alebo roztopené (SNEH).

Z MESTA VON je skutočnou lahôdkou pre všetkých milovníkov výtvarného umenia. Len do 25. novembra.

Rudolf Sikora: Z mesta von, 1970. V spolupráci s L. Paulem.