Urieknutie, porobenie alebo prekliatie?

Pamätám si, ako so slzami v očiach zo železnej mrežovanej nemocničnej postieľky sledujem vzďaľujúci sa otcov chrbát. Je to úplne prvá spomienka v mojom živote. Mala som dva roky a v nemocnici som strávila nekonečný týždeň po veľkej rodinnej oslave. Príčinou bolo podľa lekárskej správy infekčné črevné ochorenie. Iba u mňa. U nikoho iného z oslavujúcich dospelých a detí. Mama, racionálne založený človek, na bylinky veľmi neverila. Moje sťažnosti na bolesti brucha a hlavy po stretnutí s niektorými ľuďmi pripisovala tomu, že sa mi nechce do škôlky či do školy, že nie som teplo oblečená alebo som hladná. No verila na silu antibiotík. Na druhý deň po mojom pomrnkávaní sme s príznakmi choroby obvykle sedeli v čakárni u lekárky. A tak som, mimo chvíľ strávených u starej mamy na dedine, vyrástla na penicilíne doma v meste alebo v niektorej nemocnici. Aj dnes ma už pri predstave horkej tabletky napína na vracanie.

Keď sme pravidelne cestovávali na návštevu k starým rodičom na dedinu, zvyčajne sa pri nás v autobuse pristavila niektorá tetka so sladkými rečami: „Ťuťuli-muťuli, aké krásne dieťatko. Tak vy už bývate v meste? Aké je krásne. Pekný paplónik. To si sama?“ spustila zaliečavo a mama zdvorilo odpovedala. Zatiaľ, čo tetka sediac už na inom sedadle šuškala susedke: „Aké je to decko pochudnuté. Ktovie, či mu dáva poriadne najesť! A tá dečka - strašný vzor!“, ja som pred konečnou zastávkou plakala a nevedela prečo, krútila sa mi hlava alebo ma bolelo brucho. Stará mama, hneď ako ma uvidela, šomrajúc si niečo o „zlej krvi“, ktorú tá ženská šíri, okúpala ma v kúpeli z odvaru čistca, vraj buriny z poľa. Po ňom ma zmohla únava, zaspala som na krátky čas a po prebudení vyskočila spokojná a zdravá ako rybička.

Na túto časť svojho detstva som si spomenula, keď som sa začítala do kapitoly o urieknutí v knihe Energoinformačný systém človeka v zdraví a chorobe od MUDr. Teodora Rosinského. „Urieknutie nazývané zočenie, z očú je najjednoduchší druh vonkajšieho vplyvu a je vlastne fenomenologicky na rozhraní bežného energoinformačného útoku a osobného adresného neprofesionálneho vplyvu.“

Dozvedela som sa, aký je rozdiel medzi urieknutím, zaklínaním, vyrobeným a prerobeným porobením, zanechanou a vyslovenou kliatbou, priamym a rodovým prekliatím a asociovala si jednotlivé vonkajšie energetické pôsobenia s príbehmi vypočutými od klientov. Príbeh pani, ktorá mi rozprávala o tom, ako u nich v rodine po niekoľko generácií presne každých dvadsať rokov v priebehu jedného roka zomrú všetci muži nad určitú, pomerne nízku, hranicu veku, patrí jednoznačne k rodovému prekliatiu. Alebo príbeh o nových klincoch, ktoré boli nájdené zakopané vo vrecúšku pri dome, kde obyvateľov prenasledovali choroby, zasa k vyrobenému porobeniu. Okrem vonkajších vplyvov sú v knihe opisované aj vodorovné a šikmé napojenia medzi ľuďmi, vnútorné vplyvy ako autopunitívny a autodeštruktívny program a vnútorné programovanie.

Dlhoročný primár Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, filozof, polyglot a psychotronik MUDr. Teodor Rosinský, CSc. (*1937) je zakladateľom energoinformačnej medicíny a priekopníkom akupunktúry na Slovensku. Stál pri zrode Československej spoločnosti pre psychotronický výskum v roku 1967 a  bádaniu na poli psychotroniky sa venuje vyše 50 rokov.

Čo to vlastne tá psychotronika je? Niektorí ju mylne spájajú s psychikou, ezoterikou, okultizmom či duchovnými vedami. V súčasnosti sa definuje ako odbor výskumu energoinformačných javov spojených s energoinformačným systémom človeka v širších súvislostiach. Skúma tiež tie ľudové liečiteľské praktiky, ktoré sa kryjú s náplňou energoinformačnej a pridruženej morfoenergetickej medicíny z teoretického hľadiska.

A čo je vlastne energoinformačný systém? „Pozrime sa na to zo strany človeka, jeho organizmu. Pod organizmom nerozumieme len telo, teda to, čo ostane po jeho biologickej smrti, ale celý komplex funkcií, dejov a ich prejavov i na fyzikálnej rovine (emisie z tela, či už tepelné, svetelné, magnetické, ale i mnohé iné, identifikované ako chladná bioplazma (Sedlák, Iňušin), ale i také detailné javy, ako je napríklad pohlcovanie rádioaktivity z okolia tela počas akútneho stresu (Sergejev)). Bioplazmu a s ňou spojené biofyzikálne aktivity organizmu neskoršie označili za vývinovo najstarší mechanizmus dorozumievania sa vo vnútri organizmu, medzi organizmom a prostredím i medzi organizmami navzájom (Presman).“ A to nie je zanedbateľná informácia, keďže: „Súčasná fyzika už hovorí o mnohých, (v čase písania tohto odstavca) o 26 rozmeroch vesmíru a o čase tiež nie sú predstavy len ako o presných stále rovnako idúcich hodinkách.“

Keďže ide o vysoko odbornú publikáciu určenú skôr pre frekventantov lekárskych kurzov energoinformačnej medicíny alebo pre frekventantov teoretických seminárov o energoinformačných systémoch, pre laickú verejnosť sú najpútavejšou časťou prípady na ilustráciu. Nie je príručkou pre liečiteľov alebo záujemcov o praktické používanie uverejnených poznatkov. Jednoduché recepty, čáry-máry na zrušenie porobení a prekliatí tam nenájdete. Podnet k zamysleniu sa nad príčinou chorôb z iného ako hrubo materiálneho pohľadu na organizmus človeka však určite áno.

(Mimochodom, ak poznáte odborný názov rastliny zvanej čistec, dajte mi vedieť. V lekárni si ju stačí pýtať pod týmto zaužívaným názvom, ale tento poznatok mi nestačí a zatiaľ som uspokojivú odpoveď na túto otázku nedostala.)

MUDr. Teodor Rosinský, CSc., Energoinformačný systém človeka v zdraví a chorobe. Choroby z nenávisti (urieknutie, porobenie, prekliatie)

Bratislava : CAD Press, 2007