Nie je ťažké postiť sa, keď nás to baví

Tento rok sa pôst začína nezvyčajne skoro. Ešte sa nám vianočné dobroty ani nestihli usadiť v sadlových pneumatikách, faldoch a pretekoch na tele. Ešte sme si nestihli poriadne zúfať vo výpredajoch, že nám nič nesedí. Ešte sme nestihli začať s planými vyhrážkami doma pred zrkadlom, že do leta, do plaviek, do svätého Dindi sa zbavíme toľkých a toľkých kilogramov/pomarančovej kôry zo stehien/akéhokoľvek konzumačného zlozvyku. Ešte sme neprešli touto vďačnou každoročnou etapou, a už sa máme zase postiť?

Nech už si pod slovom pôst predstavujete čokoľvek, od hladovania, cez detoxikačné kúry, až po výplachy všetkých otvorov a dutín, ktoré nám pánboh nadelil, môžem vás potešiť. Na pôstne obdobie sa môžete pozerať aj inak.

Napríklad ja sa tento rok na pôstne obdobie budem pozerať reformovane. Pôst v prvom rade nie je mienený ako štyridsať dní trvajúce mučenie. Pôst by mal byť obdobím, keď máme čas zamyslieť sa nad sebou a svojím životom. Kto sme a kam kráčame? Ideme tam, kam sme pôvodne mierili, alebo sa náš smer rokmi vychýlil tak, že sme už vypadli z mapy? Keby nás o desať minút skosila električka, budeme sa môcť svätému Petrovi pozrieť priamo do očí, že sme vykonali všetko s najlepším vedomím a svedomím? Vedia tí, na ktorých nám záleží, že ich máme radi? Povedali sme každé dobré slovo, ktoré sme povedať mohli, alebo sme si ho šetrili na lepšie časy a teraz, pred bránou do večnosti, sú nám nanič?

Ak sme práve zistili, že náš doterajší život stojí za prd, nezúfajme. Máme pred sebou štyridsať dní, aby sme to ako-tak napravili. Veď nebo sa otvára doširoka práve tým, ktorí sa zbadali neskôr, takže smelo do toho. A keďže nie je ťažké postiť sa, keď nás to baví, keď to robíme každý rok, alebo, nedajbože, keď sme nejakou zhodou okolností vegáni, pustíme sa do pôstneho obdobia celkom inak.

Štyridsaťdňový pôst sa začína tento rok už najbližšiu stredu, 6. februára (na Popolcovú stredu) a končí sa na Veľký piatok (pre dobrých počtárov, detailistov a večných vrtákov poznamenávam, že nedele sa do pôstneho obdobia nezarátavajú, lebo nedele sú nedele a bez poriadneho nedeľného obeda by sa človeku nechcelo ani žiť, nieto ešte veriť na pôstne dni). Popolcová streda prinesie do nášho života veľmi živo motto: Prach si a na prach sa obrátiš. Namiesto depresívnych predstáv sa radšej pohrúžime do seba a napríklad aj s ceruzkou a papierom v ruke si môžeme spísať veci, ktoré máme a ktoré nemáme radi, ktoré náš život obohacujú, alebo, naopak, ochudobňujú, od ktorých sme závislí, alebo ich, naopak, nemôžeme vystáť. Potom sa na zoznam pozrieme kritickým zrakom stredovekého inkvizítora a nájdeme si najobľúbenejšiu činnosť/zvyk/jedlo/pôžitok a najneobľúbenejšiu činnosť/zvyk/jedlo/pôžitok. Máme? V poriadku. Takže teraz tá najťažšia časť štyridsaťdňového projektu: najobľúbenejšie si budeme ďalších štyridsať dní odpierať a najneobľúbenejšiemu začneme čo najintenzívnejšie holdovať. Štyridsať dní, ktoré máme pred sebou, vezmeme ako výzvu na prekonávanie samých seba, na sebapoznávanie a vnútorný rast. Ak sa nám úloha inkvizítora páčila, stanovíme si za každé porušenie obmedzenia trest, alebo si pôst o deň predĺžime. A držíme si palce, nech sú tresty mierne a nech nemáme pôst až do Vianoc.

Takže aby sme si zhrnuli, ako to bude prebiehať: kávičkári, fajčiari a iní narkomani sa budú musieť vrhnúť na inú drogu. Mäsožravci sa na štyridsať dní stanú vegánmi a vegáni budú jesť mäso. Alkoholici sa preorientujú na čistú vodu (ktorú inokedy neznesú ani v čižme) a abstinenti sa každý deň povinne zastavia v krčme aspoň na „jedno zdravotné“. Tí, čo neznášajú nejaké ľudské bytosti zo svojho okolia (a sem, čuduj sa svete, budú patriť hlavne pokrvní a svadbou získaní príbuzní), si s týmito zabezpečia minimálne dvojtýždňovú dovolenku. Tí, čo milujú svojich domácich miláčikov (nech už si pod týmto slovným spojením predstavíte čokoľvek), si môžu navzájom vypomôcť s tými, ktorí ich nenávidia a zveriť im ich na štyridsať dní do úschovy. Podobne postupujeme aj pri ostatných závislostiach typu internet, televízor, počítačové hry, prehnaná čistota, dochvíľnosť a nedochvíľnosť, nedostatok sebakritiky, žiarlivosť, žgrlošstvo a závisť. Buďme invenční, improvizujme. Pôstne obdobie nemá byť chmúrne, ale stimulujúce náš najdôležitejší orgán, ktorým je, bez nápovede, mozog.

A aby sa vám dobre premýšľalo, niet nad to zaplniť si žalúdok niečím obzvlášť inšpiratívnym, chutným a pôstnym zároveň. (Týmto ďakujem za odbornú pomoc pri výbere receptov kamarátovi a kuchárskemu majstrovi Henkymu.)

Pôstne jedlo pre vegetariánov:
Tatársky biftek

Potrebujeme:

Hovädzie mäso – sviečkovú
Vajce
Cibuľu nasekanú na drobno
Cesnak na drobno
Kapary pokrájané na drobno
Horčicu
Kečup
Červenú papriku
Čierne korenie
Soľ
Worčestrovú omáčku
Citrón
Chlieb na hrianky
Bravčovú masť

Surovú sviečkovú odblaníme a veľkým nožom naškrabeme na jemno spôsobom, akým sa škrabe mrkva. Ak si na niečo také netrúfame, môžeme si mäso nechať u mäsiara umlieť najemno.

Citrón nakrájame na plátky.
Na veľký tanier dáme do stredu asi za šálku mäsa a päsťou do nej vyhĺbime jamku. Do jamky vklepneme surový žĺtok. Okolo mäsa spravíme dekoratívnu „kvetinku“ alebo ciferník z plátkov citróna. Na každý plátok dáme inú ingredienciu: cibuľu, cesnak, kapary, horčicu, kečup, červenú papriku, čierne korenie, soľ. Na stôl nachystáme worčestrovú omáčku a teplé hrianky, pre lepšie sebazaprenie opečené na bravčovej masti.
Pred jedením si podľa chuti namiešame do mäsa toľko a takých ingrediencií, koľko sa nám žiada. Mäso poriadne premiešame, aby sa chute spojili. Mäsovou hmotou potierame hrianky a jeme.

Zapíjame čajom (alkoholici) alebo pivom, či vínom (abstinenti).

Pôstne jedlo pre mäsožrútov:
Cviklové carpaccio s tofu a chrenovým dressingom

Potrebujeme:

1 cviklu
Tofu
Olivový olej
Vínny ocot
Horčicu
Chren
Čerstvý kôpor alebo inú zelenú vec na ozdobenie

V miske si rozmiešame trochu olivového oleja, vínneho octu a horčice. Pridáme chren, premiešame. Tofu pokrájame na kocky a rozmiešame v chrenovom dressingu. Necháme v chladničke odležať.
Zatiaľ si uvaríme cviklu v šupke. Vychladnutú cviklu ošúpeme a (najlepšie v krájači) nakrájame na asi 2 milimetre tenké kolieska. Poukladáme ich na tanier, do stredu vyklopíme za malú šálku chrenového tofu. Ozdobíme čerstvým kôprom.
Zapíjame ľahším červeným vínom (abstinenti) alebo vodou z vodovodu (alkoholici).

Verím, že ak podobne inovatívnym spôsobom pojmeme celý štyridsaťdňový pôstny maratón, cieľová rovinka veľkonočných sviatkov pre nás bude možno po prvý raz nielen o šibaní, oblievaní, prskaní sa lacnými voňavkami a prejedaním sa postupne všetkými vetvami príbuzenského rodostromu. Možno prvýkrát precítime cudziu bolesť, radosť, strach, nádej, lásku aj smrť, akoby bola naša vlastná. Možno sa zbavíme starých bremien a závislostí a vytvoríme si nové. Život je nevyspytateľný a tohtoročný pôst je možno len bodkočiarkou v dlhom súvetí prednesenom pred nebeskou bránou.