Nastupuje súťaž demokratov a autokratov?

Švajčiarsky týždenník Weltwoche minulý týždeň uverejnil zaujímavý rozhovor s americkým politickým analytikom Robertom Kaganom. Ten sa stal aj u nás známy najmä tvrdením, že Američania sú z Marsu, Európania z Venuše, ktoré je parafrázou známeho bestselleru a ktoré je zároveň leitmotívom jeho knihy Labyrint síly a ráj slabosti. Amerika, Evropa a nový řád světa. V nej analyzuje, prečo sú oba brehy Atlantiku také odlišné, pokiaľ ide o použitie sily v medzinárodných vzťahoch.
Kým Američania sa stále nachádzajú v historickej dobe suverénneho národného štátu a dôležitú rolu u nich hrá náboženstvo (tým pádom aj morálny rozdiel medzi dobrom a zlom), Európania sa presunuli do postmodernej éry nekonečného vyjednávania a kompromisného vyvažovania záujmov. Otázky náboženstva, rovnako ako dobra a zla na našom brehu Atlantického oceánu, hrajú len pramalú rolu, pretože sme si relativisticky zvykli tvrdiť, že dobro a zlo neexistujú.

História sa vracia
Kagan teraz prichádza s ďalšou knihou. Volá sa The Return of History and the End of Dreams (Návrat dejín a koniec snov) a účtuje v nej s ilúziami dominujúcimi počas 90. rokov, ktoré boli spojené najmä s opojným koncom studenej vojny. Hovorí, že k žiadnemu koncu dejín a víťaznému pochodu demokracie vo fukuyamovskom zmysle nedošlo. Popiera aj starú nádej, že by ekonomická globalizácia úplne nahradila geopolitiku, alebo že na veľkosti vojenských kapacít už nezáleží. Odmieta tiež zánik národného štátu, ktorému už zvonil v politických víziách uplynulého desaťročia umieračik.

Veľkou témou amerického učenca je nastávajúca súťaž medzi demokratickými a autoritatívnymi štátmi. Vzostup Číny a Ruska stavia pred nové výzvy nielen Ameriku, ale aj od druhého menovaného surovinovo závislú Európu. Myšlienka, že slobodné trhy a voľný obchod sami osebe zdemokratizujú Čínu a Rusko, sa ukázala ako nesprávna. Zlepšenie ekonomiky v dôsledku trhových reforiem viedlo skôr k upevneniu štátnej kontroly dovnútra, vrátane možnosti posilniť svoje vojenské kapacity.

Podľa Kagana sa do istej miery vracia aj ideologická konkurencia vrátane zápasu o štáty v treťom svete. Pretože tak fašizmus v Európe 30. rokov, ako aj komunizmus počas studenej vojny, našli svojich napodobňovateľov v rôznych kútoch zemegule. Autokracia môže byť pre niektoré vlády príťažlivejšia ako demokracia. Zvlášť ak majú len slabú legitimitu. A tieto režimy budú navzájom spolupracovať. Napríklad je nepravdepodobné, že by Moskva a Peking niekedy zahlasovali v Bezpečnostnej rade OSN za nejaký efektívny postup proti podobne zameraným režimom.   

Ako sme pripravení na návrat dejín?
Spojené štáty sú na túto ideologickú súťaž zatiaľ pripravené lepšie než Európa. Bezpečnosť je tam dôležitou vnútropolitickou témou a aj v prezidentských voľbách sa každý kandidát snaží prezentovať ako zástanca silnej obrany. Americké obyvateľstvo sa navyše vyznačuje pripravenosťou podporiť silové riešenie, ak je to podľa jeho mienky spravodlivé. Na tom nič nezmenil ani rozšírený nesúhlas s vojnou v Iraku.

U Európanov je len slabá motivácia podporiť vojenské riešenie, a to aj v prípade, že by išlo o vojnu zo spravodlivých dôvodov. Náš kontinent je veľmi zraniteľný nielen pre nízke výdavky na obranu a chýbajúcu ochotu brániť spravodlivosť hoci aj silou. Celkový obraz dotvára naša energetická závislosť od Ruskej federácie. Dlhodobým cieľom Kremľa bola vždy finlandizácia Európy, teda jej odčlenenie od Ameriky a následné hladké ovládanie. Kagan cituje ruského ministra zahraničných vecí Lavrova, ktorý raz povedal: „Čoho sa obávame, je návrat k transatlantickej jednote.“
Putin síce profituje z vysokých cien ropy, ale nahradenie Chiraca a Schrödera atlantistami Sarkozym a Merkelovou mu nehrá do karát. Čo ho však môže tešiť, je, že európski politici, ktorí si želajú normálne vzťahy s USA, sú doma brzdení obyvateľstvom, ktoré za hlavný zdroj všetkých svetových problémov považuje Spojené štáty a zvlášť strašiaka Busha. Kagan tvrdí, že sa to bude meniť s tým, ako Európania budú konfrontovaní s alternatívou k americkej dominancii.

Jednoducho svet, kde sú USA len jednou z viacerých veľmocí a autokratické Rusko s Čínou rozohrávajú svoje geopolitické hry, bude ďaleko nebezpečnejším miestom pre život. V Ázii si tieto súvislosti už začínajú uvedomovať. Minulý rok v septembri sa v bengálskom zálive uskutočnili námorné manévre amerického, indického, austrálskeho a japonského vojnového námorníctva. Tieto krajiny, všetko demokracie, prehlbujú vzájomnú spoluprácu.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko? My by sme predovšetkým mali dávať pozor na prejavy putinizácie v slovenskej politike. Vzostup autokracie by aj u nás mohol pôsobiť príťažlivo na určité časti populácie a našich volených zástupcov. Robert Kagan je jeden z tých akademických autorít, ktoré dokážu v množstve každodenných informácií vypozorovať dlhodobé trendy. Tento „konzervatívny realista“ je momentálne poradcom republikánskeho prezidentského kandidáta Johna McCaina. Preto sa oplatí počúvať, čo hovorí.