Tiez ta lubim, zlatko. Vsetko je OK. Manzel ma bol cakat.

Petricek aj ja Ta lubim neskutocne. Vsetko je v poriadku. Manzel ma bol cakat. Laska moja velmi Ta lubim. Dobru noc.

Dostanete takúto esemesku. Najprv sa potešíte, vzápätí zarazíte a až potom pochopíte, že číslo, z ktorého boli lichotivé slová odoslané, vám nič nehovorí. Krátke správy blúdia do nesprávnych mobilov celkom bežne a špeciálne nad nimi meditovať pravdepodobne netreba. Aj tento svet má však niečo, čo vás môže elegantne vyviesť zo stereotypu. Napríklad text a podtext krátkeho prozaického útvaru.

Vyššie uvedená správa prišla namiesto Petríčkovi môjmu známemu. Citovala som ju v doslovnom znení: bola doručená takto bez čiarok; ešte aj osobné zámená, trochu proti zásade písať SMS rýchlo a úsporne, naťukala osoba na druhej strane mobilu s veľkými písmenami. Záživnejší než obsah formálne mdlého milostného vyznania je jeho ďalší osud, ktorý mu práve spoločne v priamom prenose určujeme.

Neviem, akým iným ľuďom okrem mňa sa kamarát s nesprávne adresovanou správou pochválil a netuším ani, koľkí z vás si ju ešte prečítajú. Teraz je najzábavnejšie konštruovať, ako by si osoby zúčastnené v tomto príbehu poradili. Vylúčiť sa nedá nič. Hlavná postava – autorka správy – by napríklad mohla svoj omyl pochopiť ako varovne zdvihnutý ukazovák. V tom prípade kajúcne zostúpi do svojho vnútra, vymaže Petríčka nie z mobilu, keďže ho v ňom prezieravo nemá, ale okamžite zo života, postupne z hlavy, nikdy však zo srdca. Možno by, naopak, bola hrdinkou akčnou: pomýlená SMS vŕta v hlave, číslo, ktoré zle zadala, nedá spávať. Tak naň zavolá, stretne sa s jeho majiteľom, niečo sa stane a nech sa páči: aktuálny milenec si môže ísť trhnúť. Tu však na scénu vstupuje môj kamarát, ktorého, keďže takýto scenár mu diktovať nechcem, na vlastnú zodpovednosť z hry škrtám. Ešte stále v nej ostáva Petríček. Môžete si ho vymodelovať podľa seba, je váš.

Ja mám totiž záujem o nič netušiaceho manžela, ktorý bol pisateľku správy vzorne čakať. Keby som si nekriticky fandila, predstavím si, ako tento, podľa mňa vysoko sympatický, pán ráno v práci navštívi Station. Články, čo vyzerajú, že môžu byť o niečom, odignoruje, a klikne na banálny, čítanosť naháňajúci nadpis. Také zo života, pomyslí si, keď ho preletí, pošle link kamošovi a uchechtne sa, čo za strašné sliepky sú tie ženské. On napríklad nie je trt, preto má svoju frajerku v telefóne uloženú ako LACO D. – SALOVY FUTBAL. Že Aj ja Ta lubim neskutocne, parádne.

lol, chybne cislo, petricek to este nevie. skuste znovu. Odpísal na uvedenú správu môj známy. Nezahral sa, žiaľ, na Petríčka, nepostrašil zverejnením ženinho čísla a vôbec, nevyužil ani jednu atraktívnu možnosť, čo sa mu v tomto smere ponúkala. Možno mal práve inú náplň práce.

Jedinou náplňou mojej práce bolo upozorniť vás na súvislosť celej drobnej epizódy so zajtrajškom. Je totiž istý predpoklad, že 14. februára budete, nezáleží komu, správy s podobným obsahom písať a posielať. Alebo aj ememeskovať, čo môže byť ešte väčší adrenalín, prípadne chatovať a oslavovať inými súvisiacimi spôsobmi. Teraz vôbec nejde o to, či tento sviatok milujete, fuckujete, suckujete, alebo inak ...ete, ani o to, že ešte aj tá zaužívaná mobilová komunikácia môže byť rizikové podnikanie. Treba myslieť na jedno: voyeuri majú oči aj tam, kde ich zdanlivo nemajú.