Kto nechce platiť dane, nech si založí cirkev

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Poďme na to, ako sa hovorí, z mosta doprosta. České hnutie Ne základnám podľa všetkého financujú Arabi a iní antisemiti. Tak je to dobre. Treba nezištne pomáhať ťažko skúšanému malému českému človeku, keď ho už celý svet osiera.

Hrozí totiž, že Kanada čoskoro obnoví vízovú povinnosť pre občanov Českej republiky. Neoficiálnym dôvodom je nával českých Rómov žiadajúcich o azyl. Kto by povedal, že Kanaďania sú takí rasisti, veď tam majú nasťahované všetky farby sveta! A pritom väčšina z týchto českých emigrantov má obrovský potenciál: keď im v tom už rasistickí a xenofóbni Česi nebudú môcť viac brániť, môžu sa v Kanade slobodne venovať svojmu tradičnému podnikaniu a obohatiť kanadskú mestskú kultúru. Navyše ich vzdelanie v sociálnej oblasti čnie vysoko nad priemerom ostatných občanov, to si musíme sebakriticky priznať, takže iste z toho niečo ukážu aj v Kanade.

Bol to myslím L. Ron Hubbard, zakladateľ scientologickej sekty, ktorý zistil, že kto nechce platiť dane, nech si založí vlastnú cirkev. To platí v USA, neviem, do akej miery sa tieto úľavy dajú uplatniť u nás. Až také sociálne vzdelanie zasa nemám. Niečo však aj tu na tom bude, ináč by si nezakladali vlastné cirkvi už aj mafiáni.

Keď som objavil tento článok, hneď som si povedal, že niekoho tu iste poučí, pobaví i poteší. Ako, prosím, prísť o panictvo?

Neviem síce, ako súvisí dĺžka končatín so životnosťou mozgových synáps, ale vedci po dlhom úmornom výskume zistili, že ženy s dlhými nohami sa vyhnú demencii.

Frank Sinatra bol skvelý jazzový spevák, zabávač, humorista a umelec života. Zanechal po sebe množstvo nahrávok, ktoré postupne vyšli v reprezentatívnych viacdiskových boxoch, presne podľa toho, s kým mal kedy nahrávaciu zmluvu. Najprv, v 40. a 50. rokoch, to bola Columbia (ktorá nedávno vydala krásny box The Complete Columbia Years), potom v 50. a 60. rokoch to bol Capitol (The Capitol Years) a napokon, v 60. až 90. Rokoch, jeho vlastný label Reprise (The Complete Reprise Studio Records), pre ktorý nahrávali aj iní umelci, ako napr. Al Jarreau, Michael Franks či skupina Chicago. A kto si k tomu chce pridať to najlepšie z koncertného Sinatru, ten ešte musí siahnuť po boxe Sinatra Vegas. Verte mi, všetko to stojí za to, mám to všetko doma a pravidelne počúvam. Som Sinatrovi za veľa vďačný, no to sem nepatrí. Každému, kto sa zrútil z rozchodu s nejakou babou, by som poradil nepomáhať si alkoholom, ale Sinatrovými pesničkami. Je to ako zájsť si na pohárik so starším, skúsenejším kamarátom, ktorý už tiež všeličo zažil – stretnutia, rozchody, samotu, aj pravú lásku. A zasa o ňu prišiel. A tak to chodí v živote. Jeho texty sú jednoduché, no presné, jeho angličtina zrozumiteľná aj non-native speakerovi. A jeho hudba starne ako nádherné rafinované víno. Od Sinatrovej smrti práve uplynulo desať rokov.

Sinatrova smrť v kruhu rodiny bola pre starého muža asi vyslobodením z ťažkej choroby. Záhadná smrť starého Slotu kdesi v Tatrách pôsobí prinajmenšom čudesne. Novinári sa teda vydali po stopách tejto záhady.

A to je nateraz všetko. V čase, keď toto čítate, som opäť vo svojej milovanej Prahe. Možno práve v tejto chvíli tam míňam peniaze, ktoré ste mi láskavo umožnili zarobiť svojím záujmom o to moje písanie. Takže i na vás dvíham do vzduchu čašu so silným, hustým, horko-sladkým a temným plzenským sladovým porterom Master 18° a jeho smotanovou penou. Len nič nepreháňať. Dám si dva, najviac tri... a po šiestom definitívne odchádzam!

Váš Oblak v nohaviciach