Inšpiratívne trenky sovietskych vojakov

Poznáte ten bradatý socialistický vtip, ako sa na veliteľstvo sovietskych ozbrojených síl dostala spravodajská informácia, že zatiaľ čo ruskí vojaci si menia trenky len raz do mesiaca, americkí až raz do týždňa? A tak vrchný veliteľ v duchu hesla Sovietsky zväz vždy na čele a nikdy inak rozhodne, že ruskí vojaci si budú meniť trenky nie raz do týždňa, ale každý deň, a to nasledovne: Ivanov si bude meniť trenky s Pavlovovom, Uľjanov s Chruščenkom...

No, možno som ten vtip trochu domotala. V podstate ani nie je veľmi vtipný. Ale spomenula som si naň v súvislosti s návrhom zákona na ochranu mládeže.

Myslím si, že výchova detí patrí výhradne do rúk rodičov, že škola má deti v prvom rade vzdelávať, a nie vychovávať, a štát sa má do oboch procesov montovať len minimálne, v podobe sociálnej záchrannej siete a fungujúcim súdnictvom a políciou. Všetky snahy štátu preberať na seba zodpovednosť za nezodpovedných rodičov prinášajú podľa mňa viac negatív ako pozitív. Nechcem to tu teraz rozoberať, bolo by to nadlho, napokon, už som o tom niekoľkokrát písala, posledne v súvislosti s nápadom bánk rozšíriť učebné osnovy o praktické informácie z oblasti finančníctva a bankovníctva.

Môj názor na výchovu detí aj tak nikoho nezaujíma, snahy dnešnej vládnej garnitúry sú presne opačné, a tak som sa rozhodla, že namiesto frflania ponúknem konštruktívne riešenie. Mám návrh, ako vyriešiť personálny problém plánovaného Dozorného úradu na ochranu detí a mládeže a ako zabezpečiť pravidelnú kontrolu toho množstva detí, aby sa netrajdali po nočných podnikoch, a toho množstva rôznych miest a podujatí, ktoré by mohli ohrozovať ich zdravý vývoj.

Môj návrh je taký geniálny, že by vyriešil hneď aj druhú muchu jednou ranou, a to nezamestnanosť v mnohých oblastiach Slovenska. Rodičia by sa za primeranú odmenu od štátu kontrolovali navzájom. Kontrolovali by, či druhý rodič nedáva dieťaťu alkohol, či ho neposiela na nevhodné diskotéky a prípadne by išiel ako sprievod s prideleným dieťaťom na každé verejné podujatie. V prípade podozrenia na kazenie dieťaťa by ho okamžite odlifroval domov. Večer by už len podal hlásenie na dozorný úrad. Tu by sa dala zabiť aj tretia mucha jednou ranou, nebudeme predsa trocháriť, a z eurofondov dotovať komputerizáciu a internetizáciu domácností, aby hlásenia mohli podávať okamžite on-line.

S vytvorením Dozorného úradu by mohol účinne pomôcť aj Ústav pamäti národa (štvrtá mucha jednou ranou!), veď ten má podrobne zdokumentované mechanizmy, ako sledovať a evidovať činnosť občanov.

Dozornému úradu by vďaka môjmu nápadu odpadli osobné kontroly, jedinou starosťou by mu zostalo určovať, ktorý rodič bude kontrolovať ktorého.