Verejne priznávam, že ak som v mojich doteraz vydaných článkoch spomínal pojem kolosálny zvuk, využíval som ho neuvážene. Tento termín som v skutočnosti pochopil až minulú nedeľu počas koncertu post-rockovej kapely Explosions in the Sky vo viedenskom Flexe. V tomto prípade ho vytvorili tóny vychádzajúce z troch preboostrovaných gitár, z ktorých si každá robila svoje, no kooperáciou s jej kolegyňami dávala podnet na vznik jasnej a priamočiarej melódie zaobalenej do zhluku zvukov. To, čo je na nahrávkach uzavreté štúdiovými možnosťami do akejsi plochosti, rozširuje kvarteto z Texasu živou smršťou. Nehrozilo ani upadnutie do monotónnosti, naopak, času na odpočinok nebolo. Vo vojne totiž neexistuje pokoj.
Explosions in the Sky vás najprv upokojili pomalými vybrnkávačkami, aby o niekoľko sekúnd z ničoho nič začali s paľbou. A vy ste mohli pochopiť, prečo sa kapela pomenovala tak, ako sa pomenovala. Pomalé časti skladieb boli totiž len tichom pred búrkou, alebo možnosťou doviezť ranených do bezpečia. Vojnové napätie dotvorilo hranie bez pauzy – po odohratí skladby si nástroje či zbrane neodpočinuli a doznievali pomocou efektov v slučkách, aby mali hudobníci/strelci čas opäť dobiť náboje. Dokonalá spolupráca v rámci jednotky dostala do úžasu aj všetkých zarytých pacifistov. Evakuáciu vojakov z francúzskeho prístavu Dunkerque, začatú presne na deň pred šesťdesiatimi ôsmimi rokmi, keď sa na lodiach cez kanál La Manche prepravilo viac ako tristotisíc spojeneckých vojakov, nebolo treba vo Viedni zopakovať. Na útek nebol dôvod.
Ak som v prvom odseku spomenul slovo smršť, nebola to náhoda. Smršť je totiž slovo, ktoré dokonale vystihuje atmosféru tohto ťaženia. Explosions in the Sky prišli, odohrali, vyplienili a zanechali po sebe spúšť, prejavujúcu sa osobitne u každého človeka z vypredaného klubu. U mňa sa prejavila neschopnosťou povedať po koncerte jediné slovo. V hlave sa ich hromadili tisíce, no von nechcelo vyjsť ani jedno.
Venované mojej dejepisnej komisii za dvojku na maturitnom vysvedčení.
Explosions in the Sky, 25. 5. 2008, Flex, Viedeň
Foto: autor
Filip Drábek viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|