V Slopnej zavraždili Pravdu

Odkedy Samko Tále napísal Knihu o cintoríne, Daniela Kapitáňová nemá o čitateľov núdzu. Nepíše síce veľa, netrpí teda nadprodukciou, keď už však dá pár slov dokopy, vždy to má nielen hlavu a pätu a funguje to ako normálny príbeh, ale aj sa to veľmi príjemne číta.

Nie ľahko, pozor, i keď Kapitáňovej spôsob spisby sa s čitateľom neprekára a nedoťahuje na slovíčkach, čítať si Kapitáňovú chce celkom iný čitateľský vklad ako čítať čokoľvek o problémoch frustrovanej Slovenky z paneláka.

Kapitáňovej slová a vety a odseky a kapitoly a knihy sú plné láskavej človečiny, nie ľudského smradu, ale vône, pachu, ktorý si zapamätáme, ale nie je nám nepríjemný. Jemne sa ironizuje, hrá so slovami a pohráva s vetnou stavbou, nie preto, aby sa ohurovalo štylistickou ekvilibristikou, ale pre atmosféru textu samotného.

Kto Kapitáňovej tvorbu sleduje, tomu autorkina vášeň pre detektívky nebude neznáma, kto nesleduje, má ideálnu možnosť zoznámiť sa s ňou jednak prostredníctvom tradičnej literárnej detektívky Nech to zostane v rodine!, jednak prostredníctvom najprv rozhlasovej, potom literárnej hračky Vražda v Slopnej.

Vražda v Slopnej nie je román ani poviedka, ani iný príbuzný, primárne literárny útvar. Je to súbor textov, pôvodne scenárov, ktorý je najprv zápletkou a potom dvanástimi verziami jej rozuzlenia. Viac ako o čítanie pre čítanie v ňom ide o čítanie ako cestu k vyriešeniu rébusu, ktorý navyše funguje v dvoch významových úrovniach – v konkrétnej, týkajúcej sa zápletky, i abstraktnej až teoretickej, týkajúcej sa mechanizmov, podľa ktorých detektívka funguje ako žáner.

Aj riešenia sú dve, ale to momentálne nie je dôležité.

V obci Slopná, ktorej až príliš ľudový a nasilu vtipný názov je tým jediným, čo mi na celom projekte výraznejšie prekáža, sa udeje vražda. Obeťou je nomen omen Pravda, spisovateľ, ktorý sa Pravda nevolá náhodou.

Prípad v Slopnej vyšetruje Sherlock Holmes, Columbo, Phil Marlowe, Štefan Derrick a Harry, Steve Carella, Nero Wolfe, Dempsey a Makepeaceová, slečna Marplová, komisár Maigret, Mulder a Scullyová, major Zeman a Hercule Poirot. Čitateľ nemusí byť v žánri nijako extrémne doma, aby mu došlo, že Kapitáňová nielenže využíva viac-menej známych literárnych detektívov, ale aj detektívov televíznych, ktorí žáner poriadne sprznili.

Každý prichádza s vlastným riešením, ktoré akceptuje nielen jeho domovský spôsob práce, ale ilustruje aj, aspoň čiastočne, že základným tvorivým princípom detektívky nemusí byť kauzalita príčiny a následku, ale tento proces môžeme pokojne obrátiť.

Vražda v Slopnej je veľmi fajn čítanie a príjemné počúvanie (súčasťou vydania je CD s MP3 nahrávkami), ktorého pridaná hodnota je zakliata v čitateľových znalostiach a orientácii v problematike žánra, pričom na Kapitáňovú bude stačiť sotvakto, ale keďže autorka siahala po detektívoch notoricky známych z televízie, čitateľ sa a priori neocitne mimo hry.

Naopak, pri pozornom čítaní, respektíve počúvaní sa môžete hrať tiež a je to veľmi príjemný až intelektuálny výkon.

Ak vás pátranie po vrahovi nevzrušuje, siahnite po akejkoľvek inej knihe, pokojne aj po Zlatých stránkach.

Kapitáňová, Daniela: Vražda v Slopnej. Bratislava: SLOVART 2008. 146 strán.
www.slovart.sk