Komárka

Najprv sme si žili šťastne. Rastík, Pišta, moji dvaja spolužiaci z krúžku, a ja. Ako tie tri sestry, povedal by som, teda možno, lebo som to dielo nečítal, takže skôr traja kamaráti, keď už si mám pomôcť stredoškolskou klasikou. Po piatich rokoch na internáte sme sa odpálili rovno pod strechu jedného petržalského vchodu: každý vo vlastnej izbe, klobásky na radiátore, vlhké hygienické vreckovky vedľa záchodovej misy, slipy na vešiaku, určite ste to už niekde videli.

Potom si náš spolubývajúci našiel frajerku. My dvaja s Pištom sme jej hovorili Hviezda, lebo Rastík o nej v prvotnej eufórii zahlásil, že do tej našej diery priniesla záblesk nadpozemského svetla. Odhliadnuc od tohto bludu treba priznať, že bola vážne pekná a rozumela pomerne veľkému množstvu vecí. Super varila, a keďže okrem xeroxovania materiálov na diplomovku nemusela robiť nič iné, väčšinu času trávila s Rastíkom, a tým aj s nami. Párkrát sme sa luxusne opili, varili sme si dobré večere, určite ste to už niekedy zažili. Nás dvoch, ostávajúcich trotlov, ženský element dokonca motivoval tak, že sme sa zúrivo rozsúťažili, kto si skôr nájde frajerku.

Prešlo pár mesiacov. Hviezda skončila školu a začala si hľadať zamestnanie. V tom čase sme si, Pišta a ja, stále single, začali všímať aj iné veci. Napríklad s tým, že Hviezda nikdy nevynechala Poštu pre teba, prišiel prvý Pišta. To už som ja ale dávno vedel, že ju vždy pozerala aj na druhý deň v repríze. Rastíka prakticky prestala navštevovať, začala u nás totiž bývať natrvalo. Ráno vedela obsadiť kúpeľňu skoro na hodinu, a to vždy, aj keď ostávala doma. Prakticky nonstop visela na internete: hľadala si pracovné ponuky, posielala životopisy a chodila po pohovoroch. Ponúkané miesta boli buď nad jej sily, alebo väčšinou pod jej úroveň, ako sme sa útržkovito dozvedali pri stepovaní za matnými dverami nášho sprchovacieho kúta. 

Od istého momentu jej hovoríme Komárka. Vymyslel to Pišta, keď som sa ho raz pýtal, či aj jemu tak pije krv a nemá chuť ju niekedy zabiť. S Rastíkom sme túto vec nekonzultovali: väčšinou býva zaneprázdnený, pretože pre ňu stále s láskou pripravuje raňajky, zbiera po nej vlasy z umývadla a oddeľuje jej žiletky od našich. Po sto rokoch máme v kuchyni konečne poriadok, pretože skoro všetko jedlo si pred ňou musíme schovávať. Kým sa Komárka zdržiava v oblasti svetla, sadá na lepkavé veci a píše motivačné listy, my s Pištom sa nezmeneným dielom skladáme na nájomné a nevieme sa odhodlať na vážny rozhovor s Rastíkom.

Po poslednej príhode sa už vážnej debate zrejme dať vyhnúť nebude. Komárka nedávno niekde stratila kľúče. Zistila to, samozrejme, až doma, alebo aspoň to som vyrozumel, keď mi v noci volala na párty, kde som sa až dovtedy nerušene bavil. Mal som ju nechať stáť pred vchodom? Samu a do rána? Samozrejme, že som sadol na taxík a bežal jej otvoriť. Keď som však prišiel, nestála tam sama. Štebotala s nejakým chlapíkom, z ktorého som mal pocit, že mu po otvorení celkom zavadziam, a nie, Rastík to nebol. Vrátil som sa na párty a odvtedy rozmýšľam, či mu to povedať a ako budeme postupovať ďalej.   

Čo s ňou, Komárkou, keď repelent nezaberá?