Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
Milé	06.02.2007 08:13	zanardi
Aj ja mám po dedovi fotky, na ktorých vyzerá ako taký fičúr, s naleštenými topánkami a fúzikmi potretými nejakou čudnou lesklou zmesou - a popri tom to bol strašne srandovný chlapík, na ktorého rada spomínam. A potom nech mi niekto tvrdí, ako to bolo v reakciách na Elenin článok, že po nás nič nezostane, keď umrieme. Zostane po nás dojem. A to je veľa.
pekné	06.02.2007 08:15	maja
ako za starých čias na inzine. Vaše príhody o dedovi boli vždy milé.
veru	06.02.2007 10:56	anonym
tak, skoda, ze maestro nepise viac v podobnom - laskavom - duchu
Sonin článok	06.02.2007 08:16	zanardi
Sorry za zavádzanie - je to Sonin článok.
Ďakujem	06.02.2007 08:41	valentina
Pripomenulo mi to, že v peňaženke nosím fotku svojho deda. Len jeho. Je tam fešák v uniforme, pri pohľade na neho museli dievčatám v 20-tych rokoch minulého storočia mäknúť kolená. Ja ho mám v pamäti ako beťára a výmyselníka, zručného majstra a tolerantného umelca, keď mi dovolil "pomáhať" mu pri práci. (Ja: "Aký tam má byť vzor?" On: "Aký si vymyslíš, taký bude.") A tak mi je smutno. Niektorí ľudia by mali žiť aspoň 300 rokov - a aj tak by potom ostatným chýbali.
Môj dedko bol učiteľ a poľovník, za mlada.	06.02.2007 09:26	anonym
Na dôchodku bol mlčanlivý, ako keby sedel na posiedke v lese, aby nevyplašil srnky. Málo sme sa vídavali a ešte menej rozprávali. Zbieral byliny a huby (lebo zas bol v lese) a písal také insitné príbehy do magazínov pre poľovníkov a tak. Mal kúzelný písací stôl a ja s bratom sme chodievali na výpravy do šuflíkov. V jeho izbe mal harmónium a trofeje a pach po naftalíne v skriniach. Vraj si potrpel na pukoch na pyžame.:)
Pekne.	06.02.2007 10:14	kocur
BTW, ta fotka, to je Stefanikova ulica?
v inZIne o tom Peter pisal toto:	06.02.2007 11:26	akacsova
Pred slávnou bratislavskou kaviarňou Dax. Kaviareň bola súčasťou miniatúrneho hotela, ktorý si zo svojho detstva pamätám ešte aj ja. Vtedy sa volal Kriváň. Neviem, ako sa volal za dedových čias, ale asi tiež Dax. Dnes je na tom mieste prieluka a autobusová zastávka. Približne tam, kde stojí môj dedo, stávajú dnes ľudia, ktorí sa chcú odviezť spod Hlavnej stanice, zo Štefánikovej ulice, do Petržalky alebo na Mierové námestie. V budove za dedovým chrbtom je dnes pobočka Tatrabanky. Je to dakedy koncom tridsiatych rokov.
	06.02.2007 11:31	kocur
Diky.
moja babka	06.02.2007 11:28	akacsova
Moja babka mala najoblubenejsi vyrok (neviem preco v cestine): Neser do vody, to ryby nezerou. Inak to bola jemna dama, ktora taketo vulgarne slova z ust nevypustala. Ale ten vyrok sadol na mnoho zivotnych situacii, ej veru.
	06.02.2007 12:59	valentina
Milé a aké pravdivé :) Dedko mojej kamarátky zasa hovorieval: "Po šeckém hovno, enem po včelách med!"
moja babka kriciavala na deda do zahrady:	06.02.2007 14:14	kocur
Ty starý šmrtko, ná neočuješ, že máš íst obeduvat?!! Kde sa tolko zašmodrcháváš, ty mitrha jedna?!!
moj dedko	06.02.2007 14:33	anonym
môj dedko zvykol hovoriť: "Szar a hideg szél nélkül" - čo v preklade zhruba znamená, že zima bez vetra je o ničom, na nič (s prepáčením o hovne). Že ako to naozaj myslel, neviem... ;)
zato môj starý otec	06.02.2007 14:38	zanardi
na nás kričal, keď sme nechceli jesť: Veď dočkajte, príde válka, budete sa aj pod foršty pchať, aj zhnitú švábku jes :-) On totiž robil v jáchymovských baniach.... Preto tá válka.. :-)
Keď babku niečo vyviedlo z rovnováhy,	06.02.2007 14:56	anonym
"pukali jej mozgy".
S dedkom som hrávala
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz