Máme povinnosť byť lojálni voči Západu?

Všetci už iste vedia, že mohamedánom privodil novú penu na ústach pápežov prejav (ktorý sa napodiv konal na nemeckej univerzite, teda v žiadnej mohamedánskej džámáhírii, takže nechápem, ako mohamedánov vôbec môže zaujímať niečo, čo si my kresťania rozprávame medzi sebou, síce o nich ale bez nich). Málokto pozná prapríčinu tohto ďalšieho mohamedánskeho blbnutia - teda kompletné znenie pápežovho prejavu. Tak si prečítajte.

Veru, mohamedánsky svet sa stáva karikatúrou seba samého. Podotýkam však, že nebezpečnou karikatúrou.

Vari naozaj prehrávame vojnu proti mohamedánskemu fašizmu, ako sa domnieva Jaroslav Bublinec? Citujem ho: „Tony Blair pod britskými hodnotami a spôsobom života myslel niečo iné ako depozit kresťanskej viery. Nakoniec, sám kresťanom nie je. Útok na Londýn bol útokom na toleranciu. Liberáli tvrdia, že jediné, čo netolerujú, je intolerancia.“ Len nech sa neposerú, dodávam ja.

Iný zaujímavý článok prináša D-Fensovu dilemu: Sme povinní lojalitou voči USA a vôbec Západu? Autor píše: "Jako občan České republiky nemám žádné povinnosti k USA. V roce 1938 nám západní spojenci nepomohli a obětovali naši zemi ve prospěch Německa, Polska a Sovětského svazu. V roce 1945 se americké jednotky zastavily na demarkační linii, aby umožnily Sovětskému svazu realizovat ve střední Evropě předem dohodnuté mocenské dělení, opět se na naše zájmy nikdo neptal. V roce 1948 strpěl západní svět komunistický puč. V roce 1968 západní svět okupaci Československa Sovětským svazem v podstatě ignoroval jako interní záležitost uvnitř východního bloku. S mojí podporou v jejich security issues Spojené státy skutečně nemohou počítat, protože se jim necítím ničím zavázán."

I tak sa dá, svojím spôsobom ten chlap má vcelku pravdu.

Mimochodom, do Európy už začína prenikať mohamedánska móda zemiakových vriec. To je tuším ešte strašnejšie ako móda žehliacich dosiek, ktorou homosexuálni návrhári v poslednej dekáde poznamenali svet stylingu. Aby sme si rozumeli: moje estetické i sexuálne preferencie ma viažu k štíhlym ženám, ale tie s výzorom (a životosprávou) anorektických feťáčiek sa mi nepáčia. Asi sa nejako obracia trend, ako nasvedčujú udalosti pred madridskou módnou prehliadkou. Ja len dúfam, že to niekde skončí a v budúcnosti nebudú musieť spevňovať catwalky, aby nepraskali pod ráznymi krokmi ritnatých cvalíkov typu Jennifer Lopezovej.

Málokto vie, že modelkou bola v študentských rokoch aj slávna česká režisérka Věra Chytilová. Dnes je to často nevrlá a zlostná stará pani, ale filmy teda robiť vie. Len ma mrzí, že niektoré z jej najlepších diel sa ešte stále nedostali na DVD – konkrétne Faunovo pozdní odpoledne, Panelstory a Hra o jablko. Mimochodom, ani filmy ako Sedmikrásky či Ovoce stromů rajských jíme nevyšli na DVD v Česku, ale museli ich vydať v USA. To je však problém, ktorý presahuje zameranie tejto rubriky. Prečítajme si rozhovor, ktorý s Věrou Chytilovou urobila Dáša Bláhová, kedysi jej obľúbená herečka.

Veľmi sviežim novým objavom na slovenskej scéne je herečka Petra Polnišová. Keďže nepozerám televíziu, nepoznám jej parodické stvárnenie tej odtučňovacej cvičiteľky s maďarským menom, pretože nepoznám ani tú. Takže prvýkrát som Polnišovú zaregistroval až keď som si nedávno v rámci pracovných projekcií pozrel čerstvo zostrihaný Nvotov film Muzika, ku ktorému som aj ja sám trochu prispel.

„Tá je dobrá!“ povedal som, keď som ju sledoval v úlohe Milady Bučičovej. „Kto to je?“

Všetci na mňa pozerali ako na blázna.

„No predsa Petra Polnišová!“ povedal ktosi, div že ma nevyfliaskal.

„Hm, fajn,“ povedal som, no asi bolo na mne vidieť, že mi to nič nepovedalo.

„Cica, nežer!“ osopil sa na mňa ktosi.

Tej poznámke som neporozumel, zneistel som a už som sa radšej na nič nepýtal.

Potom som ju stretol v Limbachu na firemnom večierku Gratexu, ktorý moderovala. Aj sme sa porozprávali, aj sme si dohodli nejakú spoluprácu. Je skvelá. A tu je s ňou rozhovor.

Ako dieťa odchované na mayovkách a foglarovkách som síce vždy miloval prírodu, ale na čunder ma to nikdy neťahalo. Tá trampská poetika spojená so zníženou hygienou, problematickou životosprávou a istým nepohodlím mi bola vždy cudzia. Navyše som nikdy nemal rád trampskú a country & westernovú hudbu a ani folkové prdlikanie na gitarách ma nikdy nebavilo. Do 17. rokov som bol párplista a zeppelinovec, od sedemnástky potom genesisista a yesista. Ale pohľad na trampíkov, štýlovo ustrojených a vystrojených a vyrážajúcich niekam do belasých diaľok, ma vždy potešil. Vojnu som slúžil v Lešanoch resp. Krhaniciach kúsok od Prahy, v samom srdci Posázavia, ktoré sa už od 20. rokov 20. storočia považovalo za Mekku trampingu. A osobný vláčik, vyrážajúci z Prahy-Braníka a rútiaci sa po krivolakej trati ponad sázavský kaňon kamsi na juh, dodnes nikto nenazve inak ako Posázavský Pacifik. Tam som videl priam armády trampov, vandrákov a čundrákov unikajúcich každý víkend z Prahy do lona prírody. Niekedy som aj zatúžil vyraziť s nimi, ale nikdy som to neurobil. A teraz sa to všetko údajne končí.

Český eurokomisár Špidla píše proti "euronihilistom". To sú asi takí ako aj ja. Je k tomu pekná diskusia, zapáčil sa mi tento názor (citujem): „Kdyz je nekdo v normalnim demokratickem state ministrem nebo zakonodarcem (pozice eurokomisare je v podstate oboji), tak je clenem nejake strany, ktera nejakym zpusobem uspela v demokratickych volbach. Kdyz se mi jako obcanovi nelibi co ten clovek dela, tak to muzu u voleb dat najevo a pokud nas bude vic, tak ten clovek ci strana zmizi z vlady a klesne jeji vyznam v parlamentu. Ptam se - jaky mandat ma pan Spidla k tomu, aby zastaval funkci, kterou zastava a kdy se budou konat nejake volby, ktere mi daji moznost nahradit evropske predstavitele jako celek. To, ze zmena vlady v jedne zemi zmeni jednoho komisare, je jeden z duvodu, proc se procesy v EU planuji na desetiletky. Urednici, kteri meli puvodne koordinovat, postupem casu ziskali znacnou moc bez demokraticke kontroly. Rika se tomu demokraticky deficit. Ustava EU tento prusvih neresi, pouze potvrzuje.“ To sa, vážení, týka aj slovenských parazitov v Bruseli.

Ozaj, prečo vlastne chcú byť Afričania a Aziati bieli? Vraj tmavá pokožka stigmatizuje jej majiteľa, prezrádza nevysoké ekonomické a teda aj spoločenské postavenie niekoho, kto sa musí živiť manuálnou prácou pod pražiacim slnkom. No veď si pre

Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [33]