Bono pokrytec

Viem, už som s tými politicky nekorektnými témami azda aj monotónny, ale koho to nezaujíma, nech to nečíta.

Viacerí čitatelia ma tu považujú za islamofóba. Tak si prečítajme niečo o islamofóbii.

Vzájomný boj teroristických organizácií Fatáh a Hamas utešene pokračuje. Vidíte, a stačilo málo: zastaviť medzinárodnú podporu tzv. palestínskej samospráve.

Podľa celoeurópskej sondáže je Britská džamahírija (zatiaľ sa tak nevolá, ale onedlho asi bude) zo všetkých štátov budúceho Európskeho kalifátu voči mohamedánom najtolerantnejšia, za čo k nej jej mohamedáni prejavujú zo všetkých európskych krajín najväčšiu nenávisť. Tí najumiernenejší nechcú nič vyhadzovať do vzduchu, iba žiadajú zavedenie mohamedánskych sviatkov a mohamedánskych zákonov, ako vyhlásil akýsi Sajed Aziz Paša, generálny tajomník Union of Muslim Organisations. Politická korektnosť v Británii dosahuje naozaj obludné rozmery. Ani Holandská umma sa ako budúca súčasť Európskeho kalifátu nedáva zahanbiť: chce zrušiť kresťanský sviatok a nahradiť ho mohamedánskym. Dobre im tak.

Pozrime sa na rasovú diskrimináciu, či už „pozitívnu“, alebo „negatívnu“ (aj keď podľa mňa je len jedna) z ekonomického pohľadu.

Odsun neprispôsobivých cigánskych neplatičov z rozpadnutého „domu hrôzy“ v centre českého mestečka Vsetín a ich nasťahovanie do skromných, no komfortných a predovšetkým hygienických (zatiaľ) montovaných domčekov na predmestí, ktoré im mestské úrady dali BEZPLATNE k dispozícii, vyvolalo podľa očakávania zúrivé zavýjanie ochrancov všemožných menšín a ich práv. Aj známy Petr Uhl sa očividne prebral z letargie a pridal svoje neprepočuteľné bľačanie. Avšak ešte stále neurobil to, čo mu neustále radia, totiž aby si vzal do (bezplatného, samozrejme) podnájmu aspoň jednu rodinu týchto svojich chránencov.

Takýchto ľavičiackych pokrytcov je všade plno. Najnovšie potvrdil túto svoju vlastnosť aj spevák skupiny U2, známy pod pseudonymom Bono. Na jednej strane sa tvári ako spasiteľ sveta, buzeruje írsku vládu, aby vyčlenila viac prostriedkov na humanitárnu pomoc Afrike, no na druhej strane keď má šancu aktívne sa do tejto pomoci zapojiť, presunie obchodné aktivity z Írska do Holandska, aby „optimalizoval“ svoje dane. Myslím, že každý normálny človek sa usiluje zaplatiť čo najmenšie dane, ale na druhej strane nie každý vyzýva svoju vládu, aby posielala viac peňazí niekam do Afriky. Myslím, že presne na toto sedí pojem „pokrytectvo“ ako uliaty. V príslušnom diskusnom fóre sa ozval akýsi ironický šibal, ktorý napísal: „Bono chce ušetriť čo najviac peňazí, aby ich mohol do Afriky poslať sám. Veď je do očí bijúce, že milý Paul si od úst odtŕha, aby zaistil Afričanom (myslím, že to plánuje od 9. novembra) blahobyt. Za to, že presunul firmu do NL, by mal dostať Nobelovu cenu.“ Držme spevákovi palce. Nobelovu cenu mieru dostal už aj terorista Jásir Arafat, tak prečo by ju nemohol dostať spevák, ktorý nikdy nikoho nezabil a nikoho k tomu neinšpiroval ani nenavádzal? A že je pokrytec? Dajsamisvete!

Iný druh humanity predvádza speváčka Madonna. Adoptovala si v Afrike nejakého černoška na hranie a vôbec sa nespýtala jeho otca, či s tým súhlasí. Je fakt, že černoško na hranie bude odteraz sýty a nebude mu zima, dať sa adoptovať Madonnou je pre takého nešťastného človiečika jednoznačne životnou výhrou, ale aj tak, jestvuje na to viacero pohľadov. Ako ich načrtol môj obľúbený Roman Lipčík.

Slovenské popové hviezdy zatiaľ takéto psie kusy nevystrájajú, držia sa pekne, skromne, pri zemi. Niektoré majú úplne iné problémy. Nadsamec Jozef Ráž si musí dať čoskoro vymeniť hadičku, ktorá mu odvádza prebytočnú tekutinu z mozgu, pretože sa upchala a voda mu teraz tlačí na mozog. Je zvláštne, že si to jeho okolie uvedomilo až teraz. Ja som vedel, že mu čosi tlačí na mozog, už pekných pár rokov.

Mojou obľúbenou pražskou štvrťou je Letná. Ako chrbtica ňou prechádza dlhočizná Trieda Milady Horákovej (za komančov Trieda obrancov mieru). O političke Milade Horákovej a o jej odvahe voči komunistickým väzniteľom a mučiteľom, aj zoči-voči istej smrti, sa mohol dozvedieť každý, kto sa zaujíma o dejiny Československa. Málokto však vie, aký osud postretol jej manžela. O ňom sa totiž nikdy nikde nepísalo.

Hneď po odhalení sochy Júliusa Satinského na jeho rodnej Dunajskej ulici v Bratislave sa začalo hovoriť o tom, že tá socha je ohavná a nevkusná. Nevyznám sa v tomto úplne modernom umení (môj vývoj sa skončil niekde pri impresionistoch a fauvistoch), takže neviem posúdiť, či je tá socha dobrá, alebo zlá, je však fakt, že doma by som ju teda nechcel mať. Môj niekdajší kamarát z Devínskej Novej Vsi, výtvarník Peter Horváth, sa rozhodol sochy a jej tvorcu Svetozára Ilavského zastať na svojom blogu. 

Bol známy český autor napínavých kníh pre mládež Jaroslav Foglar prvým postmodernistom? Jeden intertextuálny aspekt, ktorý aj mňa v jeho komikse o Rýchlych šípoch zaujal už dávno, rozoberá ďalší bloger Martin Fafejta.

Kedysi, keď som ešte písal romány, považovali aj mňa za postmodernistu a celkom som sa k tomu hlásil. Myslím si, že postmoderna nie je čosi, čo si vycumľali z prsta nejakí spisovatelia a iní umelci či remeselníci. Keď si prečítate bizarný príbeh muža, ktorý bol najprv mužom, potom ženou, potom mužom a napokon samovrahom, musíte uznať, že postmoderná je doba, v ktorej žijeme. A že rozumné je od takýchto príbehov sa postmodernisticky odosobniť, než ich empaticky prežívať, pretože ľudí je ako hnoja, ich príbehov tiež, a to by sa z toho človek mohol akurát tak zblázniť.

V českej ankete o najprestížnejšiu profesiu suverénne vedie povolanie lekára. Len škoda, že sa to ani u nich, ani u nás neprejavuje aj na ich platoch. A nielen lekárov, ale aj stredných zdravotníckych pracovníkov. Mimochodom, na opačnom konci rebríčka sa nachádza profesia poslanca – sú ešte za upratovačkami.

Speváčka a herečka Dorota Nvotová píše do časopisu Týždeň pravidelný stĺpček a v tomto sa rozpísala o tom, ako sa vie bez platenia vstupného dostať na koncert. Známy hudobník a dnes predovšetkým koncertný promotér Michal Kaščák na to podľa mňa viac od autora »