Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 6.11.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Vznik a zánik Československa a obvyklé mohamedánske okienko

Blank

tolerancia -ie ž.
1. znášanlivosť voči presvedčeniu, spôsobom a p. iných: názorová tolerancia
2. tech. najvyššia prípustná odchýlka: dovolená tolerancia
(Elektronický lexikón slovenského jazyka)

Tolerancia voči rôznorodosti kráča v dnešných politicky korektných časoch čudným smerom. V pôvodnom význame znášanie a akceptovanie sa zmenilo na jednoznačné a nadšené prijímanie. Zástancovia multi-kulti nám vnucujú svoje idealizovanie kultúr na nízkom stupni civilizovanosti a nútia nás rešpektovať hoci aj niečo, čo sa nám hnusí. Tolerancia takýchto kultúr je pre veľa normálne uvažujúcich (podľa krasoduchov teda obmedzených a konzervatívnych fašistov) ľudí neznesiteľná. Rovnosť kultúr môže platiť v nejakom akademickom planetárnom meradle, ale na konkrétnom teritóriu (a je jedno, či ide o naše východoeurópske, juhofrancúzske, blízkovýchodné či trebárs aj subsaharské teritórium) žiadna demokracia kultúr nemôže úspešne existovať. Kultúra, to nie sú len folklórne tance či spôsob uctievania svojho boha. Je to predovšetkým spôsob života, myslenia a vnímania sveta. A ten je v niektorých prípadoch skrátka nezlučiteľný. Multikultúrne orgie nevedú k zblíženiu, k univerzálnemu ľudskému národu, ale naopak, zvyšujú mieru násilia.

O tom, ako sa na rovnosť kultúr pozerá kresťanský intelektuál, sa môžeme dočítať v rozhovore s Martinom C. Putnom, českým literárnym kritikom a kresťanským intelektuálom par excellence. Nie je to človek, ktorý by mi bol nejako veľmi blízky alebo sympatický, ale niektoré jeho názory mi pripadajú trefné. Napríklad (keď hovorí o kánone „základnej literatúry“:

„Jde pořád o ty stejné, staré texty: od Homéra, přes Platona, Vergilia, Augustina až k velkým klasickým textům moderního románu z počátku dvacátého století. A nemyslím si, že se na tomto výběru dá něco zásadního měnit. Jádro zůstává pořád stejné, měnit se můžou jen akcenty. Nedomnívám se, že by do tohoto kánonu měla patřit nějaká indiánská říkadla. Nebo si stýskat nad tím, že „je tam málo žen“. Je jich tolik, kolik si tam zaslouží být. Primárním hlediskem musí být kvalita textů a jejich vliv na evropskou vzdělanost, a nikoliv preferování nějaké, byť jakékoliv skupiny. To není nic proti indiánským říkadlům. Je jistě dobré jiné texty studovat, ale základem musí zůstat staré texty z antické, židovské a křesťanské literatury.“

Alebo:

„Ženy, které něco umějí, to dělají. Dělají vědu, politiku či umění. Ženy, které nic neumějí a jsou ambiciózní, se věnují gender studies.“

A to, prosím, hovorí ťažký intelektuál, vysokoškolský učiteľ, a nie nejaký umastený a obmedzený Pišťanek, ktorý číta len nejaké bulvárne časopisy a páčia sa mu články o genderovej korektnosti!

Keď sme už pri tých kresťanoch a ich tolerancii/netolerancii, prečítajme si celkom zaujímavý článok o popravách homosexuálov podľa islamu. Je zaujímavé, že keď kresťania vystupujú proti homosexuálnym praktikám, sú obvinení z homofóbie a všeobecne zosmiešňovaní. Keď sa však mohamedán kladne vyjadrí o fyzickej likvidácii homosexuálov, zhodnotia to tí istí krasoduchovia len ako „znepokojujúce“. Nuž, pre mňa môže byť znepokojujúce akurát tak keď sa mi míňa pena do kúpeľa.

Ach, tá tolerancia! Ja to vidím takto: môžem bez problému tolerovať, že niekde mohamedáni svojim dcérkam vyrezávajú klitorisy a malé pysky, aj že si u seba doma upaľujú svojich homosexuálov, ale nechcem a nebudem tolerovať, aby nejakí mohamedáni v mojej vlastnej krajine, resp. v mojom vlastnom kultúrnom regióne, ohrozovali na živote mňa a mojich blížnych. Žiaľ, takzvaní tolerantní to vnímajú presne naopak.

Mimochodom, povedali by ste, že podporovať štát Izrael môže byť v EÚ trestným činom? V socialistickom Španielsku je možné za podporu Izraela dostať súdnu obsielku za zločin „podpory Izraela proti palestínskemu ľudu“, tak ako sa to stalo istému blogerovi Alejandrovi de Llanovi.

Osobná skúsenosť posledného desaťročia a historická skúsenosť posledného storočia ma naučila veľmi neveriť na pojmy ako „európska kultúra“ či „európska identita“ (aj keď, priznám sa, rád by som veril). Som presvedčený, že ak k niečomu takému my Slováci vôbec patríme, tak skôr veľmi okrajovo a pasívne. Nedávno sme si poniektorí spomenuli na výročie vzniku Československa. Odhliadnuc od toho, že tento štátny útvar bol 33 rokov mojou vlasťou, necítim k nemu už nejaký krutý sentiment. Prešiel ma. Už som si zvykol jazdievať do Prahy ako do mne síce mimoriadne blízkej, ale cudzej metropoly. Kedysi som ju vnímal ako svoje hlavné mesto, po roku 1993 ma trápilo, že som sa tam stal cudzincom, no všetko prebolelo a vypáchlo, aj tá moja československá márnomyseľnosť. Veď výsadné postavenie v mojom živote má Praha i naďalej. Najmä pre jej krásne miesta, kadiaľ kráčala história.

Panuje názor, že Československo, ktoré vzniklo v roku 1918 nie spontánne, ale rozhodnutím víťazných veľmocí (a víťazné veľmoci 1945 tento stav potvrdili na ďalšie desaťročia), sa rozpadlo pri prvej vhodnej príležitosti, teda v okamihu, keď sa jeho národy mohli začať správať spontánne. Ja s tým názorom nesúhlasím, som presvedčený, že za rozbitím Československa je treba hľadať ctižiadosti politikov.

Spontánne sa svojho času správali aj bratia Mašínovci, pre niekoho hrdinovia tretieho odboja, pre iného chladnokrvní vrahovia a lupiči. Podľa jedného názoru Mašínovci prijali komunistami vyhlásený triedny boj, vrátane komunistami zvolených zbraní, do všetkých súvislostí. Podľa iného názoru zbytočne veľa zabíjali. Aj ten ozbrojený človek, čo sprevádzal pokladníčku s peniazmi – ako mal vedieť, že nejde o obyčajné lúpežné prepadnutie, ale o bojovú akciu v rámci III. odboja? Možno keby to bol vedel, bol by sa k oddielu bratov Mašínovcov aj sám pridal. Oni mu však šancu nedali. Odpraskli ho ako srnca. No čo už. Prečítajte si rozhovor s Josefom Mašínom.

A teraz už len stručne:

Eskamotér a iluzionista Harry Houdini bol vraj špiónom.

Mladá baba sa bála rakoviny a tak si preventívne dala odstrániť prsníky.

Aj muži milujú nakupovanie.



Peter Pišťanek  viac od autora »