Jedenásta várka filmovej kvality

o-projekt100

Filmoví fanúšikovia majú šťastie. Hoci bol Projekt 100 pôvodne plánovaný len na desať rokov, už o pár dní sa vo filmových kluboch po celom Slovensku rozbehne ďalší, jedenásty ročník tohto unikátneho podujatia. Projekcie sa začnú 15. septembra a pokračovať budú až do 15. decembra vo viac než tridsiatich filmových kluboch a artkinách. O tom, že najnovšia várka filmovej kvality v ničom nezaostáva za tými minulými, sa môžete presvedčiť v nasledujúcich riadkoch.

Keď si filmy zoradíme chronologicky, podľa času ich vzniku, ako prvý tu máme legendárny Metropolis (1927, 118 min.) Fritza Langa, ktorý vďaka svojmu rozpočtu - na tie časy obrovských 5 miliónov mariek, takmer položil na lopatky štúdio Universum Film (UFA). Snímka sa zaoberá vytváraním umelých bytostí a do dejín kinematografie sa zapísala tak výrazne, že dnes nájdeme jej odkaz skoro v každom sci-fi filme. Mimochodom, Metropolis bol údajne jedným z najobľúbenejších filmov Adolfa Hitlera a ako prvý film v histórii sa dostal na zoznam pamiatok UNESCO.

Ďalším v poradí je dielo jedného z najlepších komikov všetkých čias, Charlieho Chaplina, ktorý si Modernú dobu (1936, 89 min.) sám napísal a zrežíroval. Hoci film na prvý pohľad môže vyznievať ako sled komických výjavov, celok varuje pred prílišnou automatizáciou nášho života. Moderná doba mala byť prvým Chaplinovým zvukovým filmom, no v skutočnosti je počuť hovorené slovo len vtedy, keď vychádza z nejakého prístroja, napríklad telefónu alebo rádia.

Kto sa bojí Virginie Woolfovej? (132 min.) nakrútil Mike Nichols podľa známej divadelnej hry Edwarda Albeeho v roku 1966. Dejová línia sledujúca starnúceho profesora, ktorý si so svojou ženu vylepšujú život fiktívnymi zážitkami, nadobúda aktuálnosť v dnešnej dobe presýtenej televíznymi formátmi s prvkami reality show. Snímka bola vo svojej dobe neuveriteľne úspešná a získala nominácie na Oscara vo všetkých vtedajších možných 13 kategóriách. Zlatých sošiek si napokon domov odniesli len 5, z toho jednu si ukoristila Elizabeth Taylorová za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe.

Odvrátenú stránku amerického sna spracoval v Polnočnom kovbojovi (1969, 113 min.) John Schlesinger za výdatnej pomoci predstaviteľov hlavných úloh Jona Voighta a hlavne Dustina Hoffmana v úlohe chromého tuberáka. Polnočný kovboj si z udeľovania Oscarov odniesol hneď troch, a to v kategóriách najlepšia réžia, scenár a film. Je to tiež prvá snímka s prístupnosťou X, ktorá vyhrala Oscara a bola premietaná v hlavnom vysielacom čase. Keďže túto kategóriu neskôr obsadili výrobcovia pornografie, bola vytvorená celkom nová - R, do ktorej bol Polnočný kovboj dodatočne preradený.

Prvý, okrem podielu na zábavke I Miss Sonia Henie, emigrantský film Miloša Formana Taking Off (1971, 93 min.) tematizuje vzťahy medzi rodičmi a ich potomstvom, ktoré radšej uteká z domu, než by čelilo nechápavej starej generácii. Snímka vznikla po úspechu Bezstarostnej jazdy, keď sa štúdio Universal rozhodlo podporiť niekoľkých začínajúcich filmárov a ich nízkorozpočtové filmy. Režiséri dostali plnú kontrolu nad svojimi dielami a okrem Taking Off mohlo vzniknúť napríklad Americké Graffiti (r. George Lucas, 1973) alebo The Last Movie (r. Dennis Hopper,1971).  Forman získal za réžiu Veľkú cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes.

Oscarom za najlepší cudzojazyčný film sa môže popýšiť Plechový bubienok (1979, 142 min.) režiséra Volkera Schlöndorffa. Príbeh malého Oskara, ktorý sa vzoprie proti svetu a na protest prestane rásť, vyvolal v roku 1997 pobúrenie kresťanov v Oklahome, ktorí na základe niekoľkých scén vytrhnutých z kontextu usúdili, že ide o detskú pornografiu. Miestny súd dokonca nariadil stiahnutie kaziet s Plechovým bubienkom z distribúcie, videopožičovní a ak ho mal niekto požičaný, polícia mu ho zabavila priamo doma. Federálny súd však o niekoľko rokov rozhodol, že takéto konanie bolo nezákonné.

Očami chlapca Malika podávaný príbeh politických čistiek päťdesiatych rokov v bývalej Juhoslávii prináša dnes už kultový režisér Emir Kusturica v snímke Otec na služobnej ceste (1985, 136 min.). Dielo bolo nominované na Oscara ako najlepší zahraničný film a Kusturica si odniesol Zlatú palmu z Cannes.

Akciechtivých divákov určite uspokojí maďarská snímka Revízori (2003, 105 min.) Antala Nimróda. Dej filmu sa odohráva v budapeštianskom metre, kde sú na dennom poriadku konfrontácie medzi revízormi a čiernymi pasažiermi, ale aj revízormi a revízormi. Snímka je prvým maďarským filmom, ktorý sa premietal na Filmovom festivale v Cannes za posledných 20 rokov. Revízori začínajú oznámením oficiálneho riaditeľa metra, ktorý vysvetľuje, že príbeh je len fikcia a nemá nič spoločné s jeho skutočnými zamestnancami.

Poviedkový čiernobiely film Jima Jarmuscha Káva a cigarety (2003, 96 min.) začal vznikať už v roku 1987 a v jednotlivých poviedkach sa predstaví neuveriteľné množstvo známych tvárí filmového i hudobného šoubiznisu, ktoré len tak príjemne konverzujú pri cigaretke či káve. Pre fanúšikov Billa Murraya, Iggyho Popa, Alfreda Molinu, RZA, Steva Buscemiho, alebo Cate Blanchettovej je to jasná voľba.  

Najmladším prírastkom sú Dve tváre Very Drake (2004, 125. min.) Mikea Leigha, nakrúcané v podstate bez scenára. Keď bol Leigh nominovaný na Oscara za pôvodný scenár, musel ho napísať podľa filmu, a až potom poslať členom Akadémie. Hlavná hrdinka jeho diela Vera má milujúcu rodinu a pokojný život, ktorý sa však rozpadne ako domček z karát, keď sa verejnosť dozvie, že potajomky vykonáva potraty. Tie sú v Anglicku päťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa príbeh odohráva, trestné.

Viac informácií na www.asfk.sk

Imrich Rešeta ml.  viac od autora »
Vaše reakcie [3]

:: Súvisiace reklamné odkazy