In film - Dokument za dverami

O tom, že sa film po viac ako sto rokoch svojej existencie ocitol v slušnej námetovej kríze, hádam netreba diskutovať. Hoci si nenápadne čoraz častejšie vypomáha adaptáciami literárnych a v súčasnosti najmä komiksových diel, diváci mu to prekukli, a preto masívne zostávajú doma pri telke. Celosvetové zníženie návštevnosti kín má síce na svedomí viacero faktorov, ale absencia originality má medzi nimi pevné miesto. V čase, keď sa aj tzv. nezávislý film stáva pomaly mainstreamovým, sa východiskom stal dokument.

Prvý výrazný úspech zaznamenal dokument pred troma rokmi v podobe obtlstlého Michaela Moorea a jeho protizbraňovej agitky Bowling for Columbine. Získaný kredit zúročil o rok neskôr snímkou toho istého režiséra, Fahrenheit 9/11, v ktorej si podal predstaviteľov vládnej moci v USA, najmä však prezidenta Georga Busha. Mimochodom, je to jediný dokument v histórii, ktorého zisky na severoamerickom kontinente pokorili bájnu hranicu 100 miliónov dolárov. Je tiež jedným z mála dokumentov, ktoré prenikli aj do povedomia bežných ľudí. Skôr než kvalitou však za úspech vďačí dravému marketingu a názvu, ktorý hneď každému pripomenie útok na Svetové obchodné centrum, hoci nemusí mať o obsahu snímky ani potuchy. Od tých čias sa šéfovia štúdií rozhodli využiť aspoň v kinách pomerne zanedbávanú odnož filmu a vrhli sa na dokument ako Garfield na lazane. Začali chrliť množstvá snímok, ktoré pri relatívne nízkych nákladoch zvyčajne priniesli slušný zisk. Tematicky sa dotýkali hádam všetkého, od návštevy prevádzky rýchleho stravovania (Super Size Me), cez mŕtvu hip-hopovú hviezdu Tupaca Shakura (Tupac: Resurrection), až po potápanie do najväčších hlbín oceánov, ktoré pre Imax sfilmoval veľký James Cameron (Mimozemšťania z hlbín 3D).